Takto sú zadefinované práva občanov v Ústave SR. Začiatkom tohto roka však vstúpila do platnosti novela zákona o hmotnej núdzi, podľa ktorej si budú musieť občania v hmotnej núdzi dávku odpracovať v rámci aktivačných prác v rozsahu 32 hodín mesačne. Podľa opozičnej strany SaS je však takéto znenie zákona protiústavné, a preto sa rozhodla právnu normu napadnúť na Ústavnom súde SR a do parlamentu predložila návrh zmeny Ústavy SR.
"Každý, kto je v hmotnej núdzi, má za podmienok ustanovených zákonom právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Pomoc podľa prvej vety alebo jej časť možno podmieniť vykonaním prác neziskovej alebo verejnoprospešnej povahy," navrhujú opoziční poslanci. "Nebojme sa zmeny Ústavy SR. Ak neschválite to, čo sme priniesli dnes do parlamentu, nebudeme sa hádzať o zem. Keď vy prinesiete o mesiac presne to isté, ale pod vašou nálepkou, budeme za ten váš návrh hlasovať, pretože je dôležité to, aby sa veci upratali, a aby sa urobili v súlade s našimi poslaneckými sľubmi," apeloval počas rozpravy v parlamente na svojich kolegov poslanec za stranu SaS Jozef Mihál.
Opoziční poslanci novelu zákon kritizovali už počas jej schvaľovania koncom minulého roka. Boli totiž presvedčení, že predstavitelia miest a obcí budú v praxi rozhodovať o tom, ktorí poberatelia dávok si budú musieť dávku odpracovať, a ktorí nie. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR však ešte v januári tohto roka konkretizovalo, že prerozdeľovanie práce medzí ľudí v hmotnej núdzi sa bude na úrovni obcí riadiť jasnými pravidlami, aby bola práca ponúkaná férovo a s ohľadom na kvalifikáciu a schopnosti ľudí. "Právo na pomoc v hmotnej núdzi je garantované ústavou, avšak podrobnosti naplnenia tohto práva aj ústava ponecháva na zákon," uviedol pre TASR hovorca rezortu práce Michal Stuška.
Autor: Redakcia Netky
