V dejinách medzinárodných vzťahov prebiehal (a neustále aj prebieha) boj o mocenský vplyv. Existujú rôzne formy získavania nových území. Tými najmiernejšími sú podpisy medzinárodných zmlúv, no medzi najprudšie patria ozbrojené konflikty až vojna. V takýchto situáciách došlo v dejinách ľudstva dokonca aj k použitiu biologických zbraní.
Čo je to biologická zbraň?
Patria do kategórie zbraní hromadného ničenia. Ich podstata spočíva v rozšírení infekčného ochorenia u živých organizmov, ktorého následkom je smrť. V súčasnosti je biologická zbraň najúčinnejšou zbraňou hromadného ničenia, pretože je pri zásahu cieľu schopná paralyzovať nepriateľa nielen v danom okamihu, ale miesto dopadu je kontaminované aj na niekoľko desiatok rokov, navyše okruh znečistenia sa časom aj zvyšuje.
Prvé použitie
Na základe týchto parametrov sa stal z úmyselného šírenia choroby nový rozmer hrozby a zastrašovania. Použitie drobných mikroorganizmov ako zbrane, ktorá by ochromila nepriateľa, sa datuje až do staroveku. Za najstaršie spôsoby použitia biologických zbraní sa považuje kontaminovanie pitnej vody pomocou mŕtvych zvierat alebo ľudí. Iný prípad bol, keď sa mŕtvoly zaniesli na územie nepriateľa, kde sa následne začala šíriť epidémia. Chetiti a Asýrčania boli známy práve takýmto druhom boja. Proti oslabeným jednotkám sa im potom v bitke ľahšie bojovalo.
1. svetová vojna
To boli ale len počiatky. Rozmach zbraní za veľmi krátku dobu prichádza v období veľkých vojen. Tými najväčšími v dejinách boli samozrejme prvá a druhá svetová vojna. V prvej svetovej vojne to boli prevažne chemické zbrane, ktoré prešli značným vývojom. Dá sa však hovoriť aj o použití tých biologických. A síce v roku 1915 bol zrejme použitý v Rumunsku antrax medzi zvieratami, ktoré mali zásobovať spojeneckú armádu. Nemci tu mali dostať zásielku s malými fľaškami, ktoré boli naplnené práve touto látkou. K zásielke bol podľa policajných záznamov priložený aj dopis s inštrukciami ako postupovať pri ich použití za účelom ochromenia nepriateľa.
Japonský "výskum"
Počas 2. svetovej vojny to bolo Japonsko, ktoré biologické zbrane aktívne využívalo. Jednotka 731 mala na starosti prevenciu pred epidémiou japonskej armády. Zaoberala sa výskumom rozličných patogénov na vojnových zajatcoch a dokonca aj na civilnom obyvateľstve (oficiálne išlo o očkovaciu látku). Tento "výskum" si vyžiadal smrť takmer 1000 zajatcov a zhruba 30 000 civilistov. Z tohto pohľadu sa preto Japonsko stalo jediným štátom 2. svetovej vojny, ktorý dokázal využiť potenciál, aký v sebe biologická zbraň zahŕňala.
Agent Orange
Počas studenej vojny stáli proti sebe dvaja aktéri. Boli nimi USA a na druhej strane Sovietsky zväz (ZSSR). Typickou črtou tohto obdobia boli ich vzájomné konflikty, ktoré sa však neodohrávali v USA alebo Rusku, ale v tretích krajinách. Príkladom by mohol byť aj Vietnam. Herbicíd, ktorý niesol názov "Agent Orange" bol vyvinutý v 40. rokoch a spočiatku sa používal v americkom poľnohospodárstve proti škodcom. V tom čase pri postreku plodín ešte nespôsoboval pre ľudí žiadne problémy. Mimochodom názov "Orange" (oranžový) sa nepoužíval pre jeho farbu. Bola to bezfarebná tekutina, ale sudy v ktorých sa prevážal, boli označené oranžovým pásikom.
Šialený útok spojencov
Počas Vietnamskej vojny robil spojeneckej americkej armáde problém, keď sa nepriateľské jednotky schovávali v džungli. Z lietadiel ich nebolo možné vidieť, no nápad ako túto dilemu vyriešiť je ešte aj v dnešnej dobe považovaný za šialený. Sudy s látkou na postreky "Agent Orange" boli zo vzduchu vypúšťané na povstalecké jednotky. Škodu však táto látka nenapáchala len na nepriateľovi, ale aj na spojeneckých vojakoch a dokonca aj domácom obyvateľstve. Územie Vietnamu v oblasti Da Nangu je dodnes kontaminované a deti s vrodenými poruchami tu nie sú ničím výnimočným.
Dioxín
Agent Orange sa skladal z dvoch chemikálii, ktoré boli schopné ničiť rastliny. Jedna z nich produkovala tzv. "dioxín", ktorý je pre ľudí pri vysokých dávkach smrteľný. Dokáže preniknúť do potravinového reťazca a spôsobiť tak vrodené poruchy aj u ďalšej generácie.
Opačný efekt
Za spustenie operácie niesol zodpovednosť generál McNamara, ktorý postup techniky odstraňovania vegetácie pomocou lietadiel schválil v roku 1961. Nazývalo sa to aj "bombardovanie dúhovými herbicídmi". Malo ísť o ničenie úrody a celkovej vegetácie v oblasti. Nakoniec to na konzumácii ryže povstaleckých jednotiek nespôsobilo žiadnu ujmu, avšak spôsobil škody ľuďom žijúcim v okolí postihnutých oblastí. V konečnom dôsledku sa preto nasadenie "Agenta Orange" ukázalo ako kontraproduktívne (vietnamské obyvateľstvo začalo pre tento čin Američanov odcudzovať).
Rozhodnutie súdu
Nikto za to neniesol zodpovednosť! Výrobcovia herbicídov vyplatili vojnových veteránov vo výške 180 miliónov dolárov. Navyše podľa rozhodnutia Federálneho súdu USA boli americkí výrobcovia herbicídov nevinní, pretože prvotným účelom bolo ničiť rastlinstvo, a nie ubližovať ľuďom (to, že americká armáda používala túto látku v oveľa vyššom množste ako sa doporučovalo, zostalo akosi neopomenuté).
Každé jedno použitie biologickej zbrane, nieslo so sebou určitú dávku rizika. Následné šírenie toxínov po zásahu cieľa sa vymyká spod kontroly a navyše spôsobuje obrovské škody v ekosystéme.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies