Hrdzavé továrne, opustené nemocnice, strašidelné bunkre alebo postapokalyptické znečistené budovy. Sú to miesta, ktoré hľadáte? Bratislava má všetko.
Urbex je skrátene pre urban exploration a je to záľuba plná adrenalínu, pri ktorej sa zvedavé duše prikrádajú do starých schátraných budov, ktoré na prvý pohľad možno nevyzerajú najlákavejšie. Opak je však pravdou a aj tieto miesta ponúkajú niečo neskutočné.
Ľudia, ktorí obľubujú tento nevšedný koníček sa nazývajú „urbexeri“.
Obľúbenou formou prezentácie je fotenie a zaznamenávanie videí na rôzne platformy, tento trend nabral vysokú estetickú úroveň a často láka fotografov či fotomodelky.
Napriek tomu, že urbex naberá na popularite čoraz viac, stále je to svetovo ešte celkom malý fenomén. Scenérie neobývaných budov nemusia zaujať každého, no urbexeri veria, že staré schátrané miesta skrývajú historickú dušu.
Niekomu môže na prvý pohľad zdať urbex ako nelegálna činnosť. Skloňujú sa tu témy ako vstup na súkromný pozemok, poškodzovanie, vandalizmus a tak ďalej. Pravda je taká, že mnohé budovy sú nezabezpečené a voľne prístupné, a to napriek tomu, že majú majiteľa.
Niektorí urbexeri čakajú na niekoho, kto do budovy vytvorí vstup pred nimi. Pravidlo urbexu znie „neodnášaj nič, rob len fotky a nezanechaj nič, len stopy“. Veľmi ľahko sa tak vedia návštevníci schátraníc dostať do kontaktu s políciou, ak ich nahlási nejaký inicializovaný okoloidúci. Pravdou však je, že väčšinou táto činnosť nie je legálna, treba si teda dať pozor na možné komplikácie.
Jedným z najlepších, ale aj najnáročnejších miest pre urbex v Bratislave je bývalá chemická továreň Istrochem, v minulosti známa aj ako Nobelova fabrika na dynamit a Dimitrov. Obrovský priestor s rozlohou 120 hektárov je čiastočne stále využívaný niekoľkými malými spoločnosťami, no jeho veľkú časť tvorí opustená a znečistená pôda s niekoľkými zaujímavými objektmi na preskúmanie.
Celý areál je oplotený a strážený, vstup je nelegálny a úplne na vlastnú zodpovednosť. Zaujímavosťou je, že Istrochem je vlastnený korporáciou Agrofert, ktorá je v rukách pána Andreja Babiša, dnešného českého premiéra. Opustené továrenské budovy, bývalé koľajnice, znečistené rybníky a divoká zeleň podobná Černobyľu robia toto miesto skutočne dobrodružným.
Na južnom konci Petržalky bývalo jedno z najstrašidelnejších urbexových miest v Bratislave. Opustené depo metra bolo obrovské betónové monštrum s 300 metrov dlhým nedokončeným tunelom.
Lietajúce holuby, tematické graffiti a monumentálny street art na konci objektu, to všetko spravilo z návštevy depa metra skutočné dobrodružstvo.
Je to postapokalyptický pamätník túžob plánovačov z čias komunizmu vybudovať podzemný dopravný systém pre Bratislavu v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Projekt bol zastavený po nežnej revolúcii v roku 1989 pre nedostatok financií. Toto miesto bolo zničené kvôli výstavbe obytných objektov v roku 2022.
Ak ste fanúšikom vojenských objektov, určite navštívte aspoň jeden z vojnových bunkrov v Petržalke. Vymedzujú líniu začínajúcu od brehu Dunaja na západ od mosta Lafranconi (bunker BS-1) ďalej na juh (bunkre BS-4, BS-6 a BS-8 sú múzeá, ktoré môžete navštíviť v závislosti od otváracích hodín) a potom opäť na východ k brehu Dunaja oproti ropnej rafinérii Slovnaft.
Najjednoduchší prístup je k bunkrom BS-1 (najlepšie na bicykli) a BS-13 . Bunkre postavila československá armáda ako reakciu na nástup režimu Adolfa Hitlera koncom 30. rokov 20. storočia.
Základňu nájdeš na vrchole Devínskej Kobyly, kam môžeš ísť z Devínskej Novej Vsi.
Vznikla v rokoch 1978 až 1983. Nájdeš tu betónové silá, kasárne a bunkre. Okrem toho štyri odpaľovacie rampy (s tým, že jedna bola určená na tréning).
Cieľom tejto základne bola obrana štátov Varšavskej zmluvy pred letectvom a raketami štátov v NATO a na objekte dohromady pracovalo 140 vojakov. Existujú povery, ktoré tvrdia, že na základni sa nachádzali aj rakety s jadrovými hlavicami. Avšak toto tvrdenie bolo s najväčšou pravdepodobnosťou vyvrátené, nakoľko údajne sa zbrane takého typu na Slovensku nikdy nenachádzali.
Tieto civilné objekty slúžili na ochranu pred nebezpečenstvom súvisiacim s vojnovým konfliktom. Sú čiastočne zapustené do zeme a tvorí ich hlavne železobetón. Otvoriť sa dajú oceľovými dverami. Krytov sa tu nachádza viacero.
Ako dodáva Ľuboš Vodička na jeho blogu denníka SME "skratka k označeniu polohy by bola výzva: kde je zhluk stromov a náletovej zelene, tam je kryt". Treba preto hľadať, možno nájdete kryty, ktoré sa nepodarili nájsť väčšine.
Na takýchto miestach treba byť ostražitý, ideálne vybavený dobrou a kvalitnou obuvou. Hrozí, že na vás niečo spadne zvrchu alebo sa pošmyknete na rozbitom skle. Tak isto hygiena týchto miest nie je ideálna a môžete sa dostať do kontaktu s políciou, ak vás niekto silou mocou bude chcieť nahlásiť.
Ak však aj napriek tomu chcete urbex vyskúšať, dbajte na svoje bezpečie a dávajte si pozor.
Zdroje:
https://spojenaba.sk/bratislava-praje-aj-urbexu-ktore-su-najvyhladavanejsie-opustene-miesta/
https://www.authenticslovakia.com/urban-exploration-in-bratislava/
https://ssofokles.sk/zaujima-ta-urbex-prid-na-raketovu-zakladnu-v-bratislave/
https://blog.sme.sk/lubosvodicka/historia/industrialna-bratislava-kryty-v-zimnom-pristave
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies