Ak si myslíte, že si pamätáte niečo z obdobia, keď ste mali menej ako tri roky, je to s najväčšou pravdepodobnosťou len výplod vašej fantázie.
Aká je vaša prvá spomienka z detstva? Prebaľovanie, či prvé stretnutie s rodičmi ňou zrejme nie je. A hoci sa môže zdať, že sa vám v mysli vynárajú udalosti, ktoré sa odohrali v období skoršom, než ste oslávili tri roky, ide zrejme len o klam. Vedci totiž vysvetlili, ako funguje pamäť a prečo nie sme schopní vybaviť si svoj život na jeho začiatku.
Prvý, kto sa zmienil o takzvanej detskej amnézii, bol psychiater Sigmund Freud. Ten tvrdil, že nepamätanie si ranného štádia detstva súvisí s podvedomým potláčaním spomienok, kvôli ich nevhodnému sexuálnemu podtextu. Takúto tézu však súčasná veda vyvrátila. V skutočnosti je problém v tom, že pamäť, ktorá je schopná udržať spomienky, sa človeku formuje až po treťom roku života.
Keď má dieťa päť rokov, je už schopné spomenúť si na udalosti spred roka až dvoch. Má ich zároveň zaradené do určitého priestorového a časového horizontu. Tomuto sa hovorí epizodická pamäť. Avšak na tieto zážitky si obvykle nespomenie v dospelosti. Je tomu tak preto, lebo vo veku približne sedem rokov dochádza k „prepisovaniu“ spomienok. Všetky staré myseľ vytesňuje.
Odborníci sa zároveň vyjadrili, že pokiaľ sa vám zdá, že si aspoň útržkovito ranné detstvo pamätáte, ide s najväčšou pravdepodobnosťou o falošné spomienky vyskladané z príbehov od rodičov a známych, fotografií či videí. Takúto schopnosť totiž majú len ľudia trpiaci tzv. hyperthymesiou, ktorých je na svete veľmi málo. Vďaka tejto anomálii si pamätajú každý deň svojho života.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies