Predstavte si, že by ste celý týždeň nejedli sladké a vyhradeným dňom na túto aktivitu by bola iba sobota. Švédi to nazývajú lördagsgodis, čo v preklade znamená sobotné sladkosti. Viete, odkiaľ pochádza tento zvyk a prečo vlastne sladkosti škodia?
V podstate je to vychutnávanie sladkostí cez víkend, v čase, keď ste vo svojom útulnom domove. Ako táto tradícia vznikla? Lördagsgodis začala vo Švédsku koncom 50.-tych rokov minulého storočia ako vládny projekt na zabránenie vzniku zubných kazov u detí, vysvetlil Richard Tellström, docent, historik a odborník na potraviny na univerzite v Uppsale vo Švédsku. Cukríky boli cez týždeň zakázané, šetrili sa na víkendy.
"Zdôraznením, že jediný deň v týždni, kedy si môžete vychutnať sviatočné sladkosti, bola sobota, sa začal politický projekt na zlepšenie zdravia zubov,“ vysvetľuje.
Cukríkové steny
Doslovné steny naplnené širokou škálou cukríkov, ktoré si môžete nabrať do vrecka, vznikli vo Švédsku v polovici 80. rokov. To výrazne zvýšilo spotrebu sladkostí v krajine, ktorá v súčasnosti predstavuje približne 15 kilogramov na osobu a rok, hovorí Tellström.
"Ťažko povedať, či táto myšlienka celkovo znížila spotrebu sladkostí Švédov (milujeme naše sladkosti), ale určite sa stala švédskym zvykom,“ povedala Annika Hipple, redaktorka a vydavateľka Real Scandinavia. "Mať sladkosti iba v sobotu je výnimočnejšie – niečo, na čo sa môžete tešiť počas týždňa."
Švédsky zvyk lördagsgodis by pokojne mohli používať ľudia po celom svete, zdravotné výhody by boli skvelým bonusom. Lördagsgodis sa totiž hlási k prísloviu všetko s mierou.
Lola Akinmade Åkerström, švédska vizuálna rozprávačka a autorka príbehov, hovorí, že s manželom predstavili túto tradíciu svojim deťom ako spôsob, ako si v sobotu pochutnať na malých sladkostiach bez toho, aby každý deň podľahli chuti na sladké.
Možno je to zvláštne, no motivačné a zdraviu prospešnejšie, než vyjedanie sladkostí počas celého týždňa.
Prečo nám sladkosti škodia?
Väčšinou sú zdrojom veľkého množstva kalórií, jednoduchých sacharidov, teda cukrov, a aj nevhodných tukov (nasýtených mastných kyselín). To sú rizikové látky, na ktoré by sme si mali dať pozor. Ich nadmerná konzumácia totiž môže spôsobiť nielen kilá navyše, ale môže prispieť aj k vzniku mnohých chorôb.
Koľko cukru denne môžeme prijať?
Denne by ste mali prijať maximálne 50 g pridaného cukru. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča dokonca ako zdraviu prospešné znížiť príjem voľných cukrov pod 5 percent z celkového príjmu energie, teda približne pod 25 gramov denne. Toto množstvo, ktoré bežne nájdete v jednej klasickej tyčinke, ak si za deň dáte tyčinky dve, väčšinou prekročíte aj hranicu 50 g cukru na deň.
Koľko nevhodného tuku denne môžeme prijať?
Príjem nasýtených mastných kyselín by nemal prekračovať 10 percent z celkového príjmu energie, pri priemernom dennom príjme 8 000 kJ to zodpovedá zhruba 20 g nasýtených mastných kyselín denne.
Veľké množstvo nasýtených mastných kyselín obsahujú aj tučné mäso, údeniny, tučné syry, maslo, rôzne polotovary a iné.
Dôležitý faktorom je to, akú sladkosť si vyberieme a v akom množstve si ju doprajeme. Nezabúdajme, že zákazy a vyraďovanie obľúbených jedál môžu spôsobiť práve to, že naša myseľ i telo budú naopak bažiť po takýchto "potravinách". Vždy je možné vybrať si nutrične priaznivejší variant. Sledujte údaje na obale, porovnávajte jednotlivé výrobky medzi sebou a vyberajte tie s lepším zložením.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies