Pred 135 rokmi sa narodil maliarsky bohém Amedeo Modigliani

Amedeo Clemente Modigliani sa narodil 12. júla 1884 v talianskom Livorne v intelektuálne založenej rodine sefardských židov. Jeho otec mal zmenáreň, ktorá však zbankrotovala a preto žila rodina nesmierne skromne. Amedeo, ktorý bol najmladším zo štyroch súrodencov, prekonal ako dieťa zápal pľúc i týfus a v puberte ochorel na tuberkulózu.

K maľovaniu ho priviedla matka, ku ktorej mal veľmi silný vzťah, pretože až do desiatich rokov ho vyučovala doma. Zo zdravotných dôvodov totiž nemohol pravidelne dochádzať do školy.

Matka nechala Modiglianiho zapísať do maliarskej dielne Guglielma Micheliho, v tom období najslávnejšieho maliara v Livorne, u ktorého sa učil v rokoch 1898-1900. Tam začal maľovať aj svoje prvé akty, ktoré ho neskôr preslávili. Už v tom čase maľoval najradšej v kaviarňach, čo neblaho ovplyvňovalo jeho i tak krehký zdravotný stav. Napokon aj štúdiá musel prerušiť, pretože opäť ochorel na tuberkulózu.

Od roku 1902 študoval maliarstvo na akadémii vo Florencii a neskôr v Benátkach. V roku 1906 sa presťahoval do Paríža, kde si naplno osvojil svoj špecifický štýl. Práve v meste na Seine vytvoril Modigliani svoje najznámejšie diela a strávil zvyšok krátkeho, ale búrlivého bohémskeho života, ku ktorému patrilo aj užívanie alkoholu a drog. Známe sú tiež jeho vzťahy so ženami, medzi nimi napríklad aj s ruskou poetkou Annou Achmatovovou, ktorá bola jednou z najvýznamnejších postáv ruskej a svetovej literatúry 20. storočia, či anglickou poetkou a novinárkou Beatrice Hastingsovou.

"Modiho" - ako Modiglianiho prezývali - najväčšou láskou však bola vtedy devätnásťročná študentka umenia Jeanne Hébuterneová, s ktorou sa zoznámil v júli 1918. Známosť s búrlivákom bola pre jej rodinu šokom. Modigliani ju často maľoval a potom, ako sa im narodila dcéra Jeanne (1918-1984), bol šťastným otcom. Aj tento vzťah však charakterizovali mnohé excesy a hádky.

Amedeo Modigliani koketoval najskôr so sochárstvom, pričom sú známe jeho hlavy inšpirované africkými maskami. Neskôr upriamil pozornosť na paletu a plátno. Jedným z dôvodov bola aj tuberkulóza - sochárstvo nebolo ideálnou profesiou pre vážne chorého umelca. Zamiloval si obrazy Pabla Picassa a Henriho Rousseaua, osvojil si maliarsky štýl Henriho de Toulouse-Lautreca. Predovšetkým ale rozvíjal svoju osobitosť.

Povestné sú Modiglianiho akty a portréty, najmä zasnené tváre žien s mandľovými očami, úzkymi perami a labutím krkom. Zmyselnosť pózy modelky umocňoval jej zahmlený pohľad. Predĺžené, hladké obrysové línie a nehybná krása modelov dodávali obrazom osobitú lyrickosť, ktorej základ tvorila sýta sugestívna farebnosť. Elegancia štýlu Modiglianiho vniesla do expresionizmu úplne nový prvok jemnej erotickosti. Jeho tvorba bola jedinečná aj vďaka čiastočnému vplyvu kubizmu a afrického sochárstva.

Bol osobitý aj tým, že nemaľoval oči. Portréty bez nich ale nepôsobili slepo, naopak - mali svoj vnútorný život. "Až spoznám vašu dušu, namaľujem vaše oči," hovoril slávny umelec.

Amedeo Modigliani vytvoril počas krátkeho života viac ako 300 diel. Jeho samostatná výstava, ktorá sa konala v decembri 1917 v parížskej galérii Berthy Weillovej, sa skončila škandálom. Vyvolali ho nielen akty, ale aj zásah polície, ktorá požadovala, aby boli diela poburujúce meštiansku morálku odstránené. Vysvetlenie mužov zákona bolo originálne: "Pretože tie nahotiny majú chlpy!"

Amedeo Modigliani zomrel v Paríži krátko pred svojou svadbou s Jeanne Hébuternovou 24. januára 1920 vo veku 35 rokov. Lekári označili za príčinu smrti tuberkulózu podporenú chudobou, prepracovanosťou, drogovými návykmi a alkoholizmom. Jeho snúbenica Jeanne, napriek tomu, že bola v ôsmom mesiaci tehotenstva, spáchala v deň jeho pohrebu samovraždu.