Pred 33 rokmi sa začala Nežná revolúcia, pripomína sa ako štátny sviatok

Od roku 2001 si Slovensko pripomína udalosť, od ktorej vo štvrtok 17. novembra uplynie 33 rokov, ako štátny sviatok - Deň boja za slobodu a demokraciu. Rovnako je 17. november už od druhej svetovej vojny aj Medzinárodným dňom študentstva. V Prahe sa 28. októbra 1939 konala demonštrácia študentov k 21. výročiu vzniku prvej Československej republiky. Zároveň sa stala protestom proti nacistickej okupácii Čiech, Moravy a Sliezska. Na zhromaždení bol zabitý pekársky učeň Václav Sedláček a ťažko zranený študent medicíny Jan Opletal, ktorý podľahol zraneniam 11. novembra, a 17. novembra nariadil ríšsky protektor zatvorenie českých vysokých škôl. Tento deň si od roku 1941 svetová verejnosť pripomína ako Medzinárodný deň študentstva. Pri príležitosti 50. výročia od týchto udalostí sa v Prahe konala povolená študentská manifestácia. Zhromaždenie sa začalo v piatok 17. novembra 1989 popoludní v areáli Univerzity Karlovej na Albertove. Študenti sa vydali smerom na Vyšehrad po vopred povolenej trase. Po 18. hodine sa konal krátky pietny akt pri hrobe Karla Hynka Máchu na Vyšehrade. Vo vypätej atmosfére sa však demonštranti neplánovane vydali do centra mesta. Držali v rukách rozsvietené sviečky a skandovali heslá za slobodu. Poriadkové sily uzavreli pražskú Národnú triedu a po ôsmej večernej hodine sa začal policajný zásah. Príslušníci Oddielu zvláštneho určenia, tzv. Červené barety, bili a zatýkali demonštrantov. Počas zásahu utrpelo zranenie 600 ľudí, z toho siedmi boli zranení ťažko. Informácie o brutálnom policajnom zásahu sa rýchlo rozšírili, ich súčasťou bola aj správa o zabití študenta Martina Šmída. Tá sa však ukázala ako nepravdivá.

Už počas nasledujúceho víkendu 18. a 19. novembra 1989 vzniklo v Prahe Občianske fórum (OF) a v Bratislave Verejnosť proti násiliu (VPN). Študenti a herci vstúpili do štrajku. Spočiatku žiadali predovšetkým vyšetrenie policajného zásahu. Postupne pribudli požiadavky, aby sa komunistická strana vzdala mocenského monopolu. Na námestiach v Bratislave, Prahe, ale aj v iných mestách, sa konali demonštrácie, ktoré vyústili do dvojhodinového generálneho štrajku 27. novembra 1989. Komunistická strana stratila vedúce postavenie 29. novembra, keď federálny parlament schválil zmeny v Ústave Československej socialistickej republiky (ČSSR). Po prvom neúspešnom pokuse z 3. decembra prezident Gustáv Husák vymenoval 10. decembra vládu národného porozumenia na čele s premiérom Mariánom Čalfom a so zastúpením nekomunistov. Ku koncu roka, 29. decembra 1989, poslanci za prezidenta jednomyseľne zvolili Václava Havla. Zároveň boli do parlamentu kooptovaní nezávislí poslanci. Prvé slobodné voľby sa konali 8. a 9. júna 1990. Deň pred násilne potlačenou demonštráciou pražských vysokoškolákov zo 17. novembra 1989 ukázali nemalú odvahu aj bratislavskí študenti. Tí 16. novembra 1989 svojou účasťou na nepovolenej demonštrácii v Bratislave napísali úvodnú kapitolu či prológ Nežnej revolúcie.