Pred chrípkou chránia strava bohatá na vitamíny aj otužovanie

S nástupom chladnejších dní prichádza obdobie zvýšeného výskytu akútnych ochorení dýchacích ciest a chrípky. Je to zároveň čas vhodný na očkovanie proti chrípke. Pre TASR to uviedla hovorkyňa banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Mária Tolnayová. Upozornila, že chrípku netreba podceňovať a je potrebné ju liečiť. Odborníci odporúčajú ostať doma, čím sa zamedzí prenášaniu vírusu na ďalších ľudí.

      "Je treba oddychovať, piť veľa tekutín, užívať lieky tlmiace príznaky chrípky - proti teplote, kašľu, bolesti - a vyhýbať sa užívaniu alkoholu a fajčeniu," pokračovala Tolnayová. Chrípka je infekčné ochorenie spôsobené vírusom, ktorý sa šíri z človeka na človeka pri kašľaní, kýchaní či rozprávaní. Človek môže šíriť chrípku ešte predtým, než sa sám cíti byť chorý. Typickými príznakmi chrípky sú horúčka najmenej 38 stupňov Celzia a viac, bolesť hlavy, svalov a celého tela, bolesť hrdla, suchý kašeľ, nádcha, únava a sťažené dýchanie.
      "Najúčinnejšou ochranou proti chrípke je celoročne konzumovať stravu bohatú na vitamíny, otužovať sa, pohybovať na čerstvom vzduchu, obliekať sa primerane počasiu. V čase epidémie odporúčame vyhýbať sa pobytu v nevetraných priestoroch a obmedzovať návštevu spoločenských podujatí. Najlepšou cestou, ako sa chrípke vyhnúť, je dať sa zaočkovať," pokračovala vedúca Odboru epidemiológie RÚVZ Mária Avdičová. Keďže chrípkový vírus mení každý rok svoj charakter, sú pre každú sezónu pripravené nové očkovacie látky. Vo vakcíne nie je celý vírus, ale len jeho časti, a preto vakcína nemôže spôsobiť chrípkové ochorenie, zdôraznila Avdičová. Dodala, že na vytvorenie protilátok sú potrebné dva týždne, takže je žiaduce dať sa zaočkovať včas. Najvhodnejším obdobím na očkovanie je október a november.
      Podľa Kataríny Francisciovej z uvedeného odboru banskobystrického RÚVZ očkovať proti chrípke by sa mali najmä osoby nad 65 rokov, osoby s ochoreniami srdcovo-cievneho systému, s chronickými ochoreniami dýchacích ciest, metabolickými, renálnymi a imunitnými poruchami. Pre indikované skupiny je vakcína plne hradená zo zdravotného poistenia.
      Ako zdôrazňujú obe odborníčky, organizmus oslabený chrípkou ľahko podlieha tzv. sekundárnym infekciám bakteriálneho pôvodu. Patria k nim napríklad zápal pľúc, zápal priedušiek, zápal stredného ucha či centrálneho nervového systému. Komplikácie sa častejšie vyskytujú u veľmi malých detí, 65 a viacročných ľudí a u osôb s chronickými chorobami. Častým pôvodcom komplikácií je streptococcus pneumoniae (pneumokok). "Súčasne s vakcínou proti chrípke alebo počas celého roka možno podať vakcínu proti pneumokokovým infekciám. Ochranný účinok vakcíny nastupuje 14 dní po podaní a trvá päť rokov," dodala Tolnayová.