AKTUALIZÁCIA: Kremeľ považuje vstup Fínska do NATO za hrozbu. Zavedie opatrenia!

Aktualizácia 12. 5. 2022 (13:45)

Rozširovanie NATO neprispieva k bezpečnosti v Eurázii a vstup Fínska do aliancie je pre Rusko určite hrozbou. Pred novinármi to vo štvrtok vyhlásil tlačový tajomník prezidenta Ruskej federácie Dmitrij Peskov.

„Všetky strany sa chcú vyhnúť priamemu stretu medzi Ruskom a NATO, čo už viackrát zaznelo v Moskve, Washingtone aj v Bruseli,“ dodal. 

Peskov informoval, že Rusko bude analyzovať situáciu súvisiacu so vstupom Fínska do NATO a vypracuje potrebné opatrenia na zaistenie svojej bezpečnosti.

Dodal, že kroky Fínska sú pre Rusko dôvodom na symetrickú reakciu. Spresnil, že ruská reakcia bude závisieť od miery priblíženia sa vojenskej infraštruktúry NATO k ruským hraniciam.

Aktualizácia 12. 5. 2022 (13:12) 

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtok privítal rozhodnutie vedúcich predstaviteľov Fínska v prospech vstupu ich krajiny do Aliancie. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Stoltenberg označil rozhodnutie Fínska za „plne zvrchované“ a dodal, že NATO ho plne rešpektuje. „Ak sa Fínsko rozhodne o členstvo požiadať, vrúcne ho v NATO privítame,“ povedal. Možný prístupový proces Fínska by podľa jeho slov bol „hladký a rýchly“.

Aktualizácia 12. 5. 2022 (12:01) 

Spojené štáty a ich spojenci riskujú zvyšujúcou sa vojenskou podporou pre Ukrajinu vypuknutie konfliktu medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou. Vo štvrtok to v príspevku na sociálnej sieti Telegram napísal podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Členské štáty NATO dodávajú zbrane na Ukrajinu, cvičia vojakov na používanie vojenskej techniky zo Západu, posielajú žoldnierov a vykonávajú vojenské cvičenia v blízkosti našich hraníc, čím zvyšujú pravdepodobnosť priameho a otvoreného konfliktu medzi NATO a Ruskom,“ uviedol Medvedev.

„Takýto konflikt vždy niesol riziko, že sa zmení na plnohodnotnú jadrovú vojnu. Toto bude katastrofálny scenár pre všetkých,“ dodal bývalý ruský prezident.

Rusko a Spojené štáty disponujú najväčším jadrovým arzenálom na svete. Moskva má zhruba 6 257 jadrových hlavíc, zatiaľ čo tri štáty NATO – USA, Francúzsko a Spojené kráľovstvo – disponujú spoločne 6 065 jadrovými hlavicami, uvádza Asociácia pre kontrolu zbrojenia so sídlom vo Washingtone.

Ruská vojenská invázia na Ukrajinu vyvoláva obavy z najvážnejšej konfrontácie medzi Ruskom a Spojenými štátmi od kubánskej raketovej krízy v roku 1962.

Pôvodný článok:

Prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová uviedli svoje oficiálne stanovisko v spoločnom vyhlásení.

„Členstvo v NATO by posilnilo bezpečnosť Fínska. Ako člen NATO by Fínsko posilnilo celú túto obrannú alianciu. Fínsko musí bezodkladne požiadať o členstvo v NATO. Veríme, že potrebné kroky na štátnej úrovni, aby k tomuto rozhodnutiu došlo, budú vykonané v najbližších dňoch," uviedli v spoločnom vyhlásení prezidenta a premiérky zverejnenom na internetovej stránke prezidenta.

Joint statement by the President of the Republic and Prime Minister of Finland on Finland's NATO membership:https://t.co/0xJ9OE70Cw@TPKanslia I @niinisto I @MarinSanna pic.twitter.com/ZviOgZ6v1n

— Finnish Government (@FinGovernment) May 12, 2022

Ako vysvetľuje AP, toto oznámenie znamená, že Fínsko prakticky s určitosťou požiada o vstup do NATO, i keď si to bude vyžadovať ešte niektoré konkrétne kroky. Švédsko má svoje rozhodnutie o prípadnom vstupe do aliancie oznámiť v najbližších dňoch.

Prečítajte si tiež: Chorvátsky prezident spustil riadnu kritiku. Nechce Fínsko v NATO a nebojí sa ani Rusov!

Najvyšší predstavitelia Fínska v spoločnom vyhlásení vysvetlili, že verejná diskusia o možnom vstupe do Severoatlantickej aliancie sa konala v ich krajine počas tejto jari, pričom „bol potrebný istý čas, aby si parlament a celá spoločnosť ujasnili svoj postoj v tejto otázke“.

Vo vyhlásení priamo nemenovali hrozbu zo strany Ruska, avšak počas stredajšej návštevy britského premiéra Borisa Johnsona a po podpise britsko-fínskej dohody o bezpečnostných zárukách Niinistö vyhlásil, že za posunom Fínska smerom k Severoatlantickej aliancii je ruský prezident Vladimir Putin.

Fínsko i Švédsko si zachovávali neutralitu aj počas studenej vojny, a to preto, aby neprovokovali Sovietsky zväz. Fínsko má s Ruskom viac než 1 300 kilometrov dlhú hranicu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov už pred časom varoval, že Rusko v prípade pripojenia sa Fínska k NATO prijme opatrenia na „opätovné vyváženie situácie“.

Fínska expertka z Centra pre novú americkú bezpečnosť vo Washingtone Heli Hautalová pre agentúru AP uviedla, že značná časť ruských jednotiek, pôvodne rozmiestnených pri hraniciach s Fínskom, sa teraz nachádza na Ukrajine, kde tieto sily utrpeli „výrazné straty“. Očakáva teda, že Moskva na toto rozhodnutie Helsínk zareaguje rozmiestnením zbraňových systémov bližšie k hraniciam Fínska, dezinformačnou kampaňou, kybernetickými útokmi, ekonomickými protiopatreniami a nasmerovaním migračných tokov na Fínsko podobne, ako to vlani urobilo Bielorusko Poľsku.

K téme: Británia a Fínsko podpísali novú bezpečnostnú dohodu