Prezident podpísal maximálne i minimálne počty žiakov na triedu

Rezort pôvodne navrhoval razantnejšie zvyšovanie počtu detí v triedach, a to ako na prvom, tak aj na druhom stupni základných škôl. Napokon však svoje plány ministerstvo zmiernilo na základe pripomienok k návrhu novely zákona. Zvyšovať sa teda na základnej škole bude len maximálny počet detí na druhom stupni, a to o jedného žiaka. Horný limit v počte žiakov na triedu sa mení aj pre prvákov strednej školy, a to z 30 na 31. 

Novela tiež určuje najnižší počet detí v triede. Prvákov na základnej škole by malo byť v triede aspoň 11. Triedy od druhého do štvrtého ročníka základných škôl by malo navštevovať minimálne 13 žiakov, na druhom stupni by ich malo byť aspoň 15. Triedu strednej školy by zas malo navštevovať minimálne 17 študentov. Novela tiež stanovuje, že na prvom stupni základných škôl sa môžu do jednej triedy spájať len dva ročníky. Takáto trieda musí mať minimálne 12 žiakov, navštevovať ju bude môcť maximálne 24 detí. Novela zároveň dáva možnosť zriaďovateľovi ešte znížiť minimálny počet detí na triedu, ale len v osobitných prípadoch, napríklad ak by deti museli dochádzať do školy viac ako šesť kilometrov, či ak je z celkového počtu žiakov školy viac ako 80 % zo sociálne znevýhodneného prostredia. Stanovenie minimálneho počtu žiakov v triedach kritizoval poslanec NR SR za Most-Híd László Solymos, podľa ktorého povedie k zániku množstva málotriedok, teda škôl s nízkym počtom detí a tried, a to predovšetkým na jazykovo zmiešaných územiach. Minimálne počty žiakov v triedach by mali začať platiť od 1. septembra 2015, maximálne od januára 2014. 

Novela prináša zmenu aj v uznávaní jazykových certifikátov ako náhrady maturitnej skúšky. Po novom sa žiaci nebudú môcť vyhnúť maturite z cudzieho jazyka tým, že si urobia jazykový certifikát. „Maturita je len jedna, a štátna. Prečo by študenti s certifikátom nemohli na maturite ukázať, že sú lepší? To potom môžeme mať certifikáty zo slovenčiny, matematiky alebo iných predmetov,“ bránil zmenu minister školstva Dušan Čaplovič. Platné certifikáty budú môcť školy uznať študentom do konca februára 2014, v tom prípade títo žiaci nebudú musieť maturovať z cudzieho jazyka. Študenti, ktorým dovtedy certifikáty neuznajú, budú musieť maturovať. 

Novela školského zákona rieši i osemročné gymnáziá. Tie zatiaľ nebudú musieť prijímať radikálne menej žiakov, čoho sa obávali najmä osemročné gymnáziá v Bratislavskom kraji. Opätovne sa totiž o dva roky posúva účinnosť ustanovenia, ktoré hovorí o tom, že na osemročné gymnáziá môže nastúpiť len päť percent piatakov. Toto opatrenie malo platiť už od budúceho školského roka, a teda by sa dotklo tohtoročných prijímačiek. Po novom sa posúva na školský rok 2016/2017. 

Prijatím novely školského zákona sa tiež zmenší pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia. Z platného ustanovenia sa vypúšťa dokumentácia, ktorá sa týka učebných plánov, učebných osnov. Tie sú totiž súčasťou školského vzdelávacieho programu, ktorý sa považuje za základný dokument školy, a preto nie je potrebné ich samostatne vypracovávať.