Pri hypermobilite môže pomôcť pravidelný a správny pohyb

Je podľa nej potrebné odstrániť nesprávne pohybové stereotypy a naučiť sa vedome novým pohybom. "Z hľadiska terapie sú dôležité stabilizačné cvičenia v správnom centrovanom postavení v jednotlivých segmentoch s nácvikom správnych pohybových stereotypov s dôrazom na trupovú stabilitu. Cvičiť treba pravidelne, aby sa vybudovali správne pohybové návyky. Súčasne treba posilniť svaly, ktoré stabilizujú kĺby v správnej polohe," priblížila. Hypermobilitu možno stanoviť na základe špecifických testov, ktoré zisťujú rozsah pohybu. Častejšie sa vyskytuje u dievčat. "U geneticky podmienenej hypermobilite ide o poruchu kolagénu, čo spôsobuje zmenu v tkanive, ktoré je viac uvoľnené. Môže však vzniknúť aj sekundárne, napríklad pri určitých športoch, ako sú gymnastika, balet či joga, kde sa vyžaduje väčší rozsah pohybu. Tiež môže nastúpiť po úrazoch alebo vplyvom hormonálnych zmien najmä v tehotenstve," ozrejmila lekárka.

Ľudia s hypermobilitou sú náchylnejší na zranenia a vykĺbenia. "Uvoľnenosť kĺbov má za následok väčšiu nestabilitu kĺbu, a teda aj väčšie riziko rôznych zranení a úrazov. Vznikajú napríklad blokády chrbtice, často sprevádzané pukaním pri pohybe, nadmerné prelupovanie kolien, lakťov," doplnila Štefanková. U detí s hypermobilitou podľa nej bývajú funkčne ploché nohy i nestabilita v členkových kĺboch. "Objavujú sa častejšie podvrtnutia členka, kolena, opakované natiahnutie a natrhnutie šliach a svalov," skonštatovala. U dojčiat môže hypermobilita viesť k oneskorenému motorickému vývoju. "Vzhľadom na to, že svalový tonus je znížený, u detí bývajú časté chybné držanie tela a padnuté klenby na nohách," dodala lekárka.