Toto je príbeh o dávaní, ale aj o prijímaní. Toto je príbeh zo života o ľudskej dobrote, ale aj schopnosti zneužívať. Je to príbeh, ktorý sa môže stať každému a aj sa stáva. Otázkou je len toľko, či si vezmeme aj dajaké ponaučenie.
Margita má dobré srdce, také súcitné. Nie je veľmi rada, keď jej to hovorím, lebo sa, ako vraví, nechce vystatovať. Ja to však píšem úprimne, lebo naozaj je v nej veľká láska. A tak sa raz stalo, že uvidela príspevok o rodine. O babke s vnúčatami, a všetci žili vo veľkej chudobe. Viem, väčšine z nás sa zdá, že nemáme peniaze nazvyš, ale oni boli v skutočnej biede. Málo jedla, niekedy aj žiadne. Deravé topánky, niekedy aj žiadne. No a keď to Margita uvidela, čosi v nej sa pohlo, nuž sa rozhodla, že prispeje. Známa, ktorá príspevok zdieľala, jej poradila, aby neposielala rodine peniaze, keďže nevedia, či náhodou babička peniaze nedá na niečo iné. Čo ak je závislá a minie ich na seba, a nie na vnukov?
Margita poslúchla a namiesto financií, ktoré by dala na účet, urobila inak. Nakúpila, čo uznala za vhodné a poslala to rodine ako balíček. Dni ubiehali a ona nielenže na nich často myslela, aj by sa rada skontaktovala, ale ešte sa za nich aj modlila.
Túžba po kontakte bola vyplnená, lebo babička sa jej ozvala. Našla ju na facebooku, poslala žiadosť a poďakovala za balík. Margita to považovala za zázrak, lebo s rovnakým menom a priezviskom je na facebooku viac žien, a staršia žena ju nikdy naživo nevidela, a predsa ju hneď našla.
Volávali si a pomoc pokračovala. Raz kúpila to, inokedy tamto a nebola jediná, viacerí pomáhali pravidelne z toho, čo mohli.
Margita však v priebehu času stratila zamestnanie, výplaty nechodievali a každý cent odkladala pre vlastné deti. So ženou sa neprestala rozprávať, ale už jej neprispievala. Tu si začala všímať, že starenka je akási nespokojná, že chce stále viac a viac. Dokonca, keď videla, že sa pomohlo iným v rovnakom meste, žiarlila. Nahlas vyjadrovala znechutenie, že prečo im, a jej s vnúčatami nie.
Margita to jedného dňa nevydržala a povedala jej pekne od srdca, že podľa nej je nevďačná. A že je smutné, ak závidí namiesto toho, aby sa tešila, že aj ostatní, tiež chudobní, čosi dostali.
„Ty si dostala toľko, že sa to ani vypovedať nedá. Tvojou úlohou je teraz tiež niečo dávať,“ poučila ju Margita.
Žena sa bránila, že keby mala peniaze, rozdávala by, ale niet z čoho. Darmo jej Margita vysvetľovala, že niekedy nejde o to materiálne, ale iba o princíp. Že sme dostali požehnanie, niekto k nám bol štedrý a my by sme láskavosť mali dať ďalej zasa inému.
A to je naozaj krásny princíp, ktorý by sme mali uplatňovať. Niečo sme dostali? Keď len povzbudenie alebo záujem od druhých. Neváhajme teda a pošlime to ďalej, aby láska vždy zvíťazila.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies