Mrazivé príbehy zo života, ktoré vás presvedčia, že občas treba dať aj na intuíciu

Áno, je to tak trochu šialené, aspoň tak sa to zdá, poslúchnuť, keď nejestvuje žiaden logický dôvod, prečo by sme mali urobiť tak, a nie nijako inak, ale poviem vám, že viacerí ľutujú, že nepočúvali a radšej sa snažili zo všetkých síl ten otravný hlas umlčať. A dnes, dnes si len želajú, kiežby boli viac verili intuícii.

Taxikár

Miriam sa práve skončila prednáška na vysokej škole, a keďže sa citeľne ochladilo, to posledné, po čom túžila, bolo prechádzať sa v studenom vzduchu. A tak si zavolala taxík, že síce peniaze neušetrí, ale čas áno a aj k svojmu telu, už unavenému, bude milosrdnejšia. Taxikár sľúbil, že príde o 12 minút, a zatiaľ čo čakala na naplnenie sľubu, niečo ju dráždilo. Nepokoj. Nervozita. Niečo jej stále opakovalo, aby do taxíka nešla, aby si zavolala iný, ale ona to ignorovala a v duchu sa pokarhala, že začína byť paranoidná.

Ukázalo sa však, že radšej sa naozaj mala na dohodnutý odvoz vykašľať, pretože taxikár bol nesmierne drzý, až do takej miery, že jej naháňal strach, jazda ešte nikdy neprebiehala tak mrazivo. Len čo zaplatila, ponáhľala sa a ďakovala nebesám, že jej neublížil aj fyzicky.

Akcia

Dvojica sa rozhodla stráviť podvečer na istej akcii, dosť veľkej, dosť lákavej a navyše sa konala iba raz za rok, čo znamenalo, že radosť bola o to väčšia. Obaja však držali v úzadí pocit, zdalo sa im, že niečo nebude v poriadku, nahlas by to nepriznali ani za svet, ale všetko im kričalo, každá jedna myšlienka, aby zostali doma. Napokon akciu nevynechali a stali sa obeťou krádeže, zlodej im vzal aj peniaze, aj doklady a zanechal im aj ponaučenie, že nabudúce by mali dať aj na dojmy.

Dovolenka

Laco sa chystal na dovolenku, veď si ju aj zaslúžil. Pripravoval sa, ale čím viac sa blížil termín odchodu, tým väčšie nepohodlie sa ho zmocňovalo. Vzdychal, fučal, aj sa hanbil, ale jednostaj hovoril, že možno by ísť nemal, lebo...

Nuž ale odišiel, a síce si užil deň voľna, ale potom dosť škaredo ochorel, a ešte aj ruku si zlomil, takže jedna nepríjemnosť nad druhú.

Telefonát

Danka si nikdy nevypínala telefón, ani len pomyslenie na to nemala, ale v istý večer, nič zvláštne sa neudialo, kvôli čomu by sa jej to vracalo na myseľ, a predsa nie a nie utíchnuť. Nech si ho vypne, hneď a zaraz. Ľahla si, samozrejme, bez toho, aby dala tušeniu za pravdu, a o jedenástej v noci ju prekvapil, priam šokoval telefonát. Drsný, tvrdý, odporný. Taký, z ktorého sa nespamätala niekoľko dní a ešte aj teraz, po uplynutí času, ju pri spomienke zabolí. Keby len vtedy bola múdrejšia a mobil skutočne vypla, azda by bola chudobnejšia o nechcený zážitok.