NEW YORK - Traja muži obvinení zo zosnovania teroristických útokov z 11. septembra 2001 na Spojené štáty, ktorí sú vo väznici Guantánamo na Kube, súhlasili s priznaním viny za sprisahanie a vraždy výmenou za maximálne doživotie namiesto hroziaceho trestu smrti. Píše to denník The New York Times (NYT), podľa ktorého dohodu s údajným strojcom útoku Chálidom Šajchom Muhammadom a jeho komplicom Valídom Attašom a Mustafom Ahmadom Havsávím schválila vysoko postavená predstaviteľka Pentagonu. Americké ministerstvo obrany predbežnú dohodu s trojicou potvrdilo, konkrétne podmienky neoznámilo.
Američania zadržali islamistických radikálov Muhammada z Pakistanu, Attaša z Jemenu a Havsávího zo Saudskej Arábie pred dvoma desiatkami rokov. Prípad však zabredol do prípravných konaní, ktoré sa sústredili na otázku, či ich mučenie v tajných väzniciach Ústrednej spravodajskej služby (CIA) kontaminovalo dôkazy proti nim, píše The New York Times.
Informácie o dohode sa teraz podľa neho objavili v liste prokurátorov vojnového tribunálu príbuzným obetí útokov z 11. septembra. „Výmenou za odstránenie trestu smrti ako možného potrestania títo traja obvinení súhlasili s priznaním viny vo všetkých obvineniach z trestných činov, vrátane vraždy 2976 ľudí,“ uvádza sa v liste. Ďalší dvaja z pôvodne piatich obžalovaných z útokov z 11. septembra súčasťou dohody nie sú, podotkol NYT.
Medzi príbuznými tých, ktorí 11. septembra zahynuli, dohoda s obvinenými vyvolala hnev aj úľavu. Niektorí ľudia sa obávali, že prípad nikdy nedospeje k vyriešeniu a obvineniu zomrú vo väzbe bez odsúdenia, píše NYT. Ďalší chcú pre obvinených trest smrti. „Naozaj som (pre nich) chcela trest smrti,“ povedala Kathleen Vigianová, ktorá kvôli útokom stratila manžela policajta a švagra hasiča. „Boli zbabelci, keď plánovali útok. A zbabelci sú aj dnes,“ vyhlásila podľa agentúry AP na adresu obvinených Terry Stradová, ktorá vedie jednu zo skupín združujúcich rodiny obetí útokov.
Pri útokoch 11. septembra 2001 zomrelo v USA takmer tritisíc ľudí. Dve civilné lietadlá unesené islamskými radikálmi narazili do mrakodrapov Svetového obchodného centra. Ďalšie dopravné lietadlo o niekoľko desiatok minút neskôr narazilo do budovy Pentagonu a štvrté sa zrútilo do polí v Pensylvánii. Útoky vyvolali to, čo administratíva vtedajšieho prezidenta Georgea Busha mladšieho nazvala „vojnou proti terorizmu“.
K útokom sa prihlásil šéf teroristickej organizácie Al-Kájda Usáma bin Ládin, ktorý sa skrýval pod ochranou afganského radikálneho hnutia Taliban. Následná americká invázia do Afganistanu priniesla pád talibánskeho režimu, bin Ládinovi sa ale podarilo uniknúť a ďalších takmer desať rokov sa skrýval. Američania ho dopadli a zabili v máji 2011 v Pakistane. Vojna v Afganistane sa skončila stiahnutím amerických síl a ich spojencov a opätovným obsadením krajiny Talibanom v roku 2021. Vyžiadala si skoro 200 tisíc ľudských životov.
Bývalý člen al-Kájdy Chálid Šajch Muhammad je podľa amerických vyšetrovateľov strojcom útoku z 11. septembra. Podľa prokurátorov nápad uniesť lietadlá a naraziť s nimi do budov predstavil bin Ládinovi v roku 1996 a potom pomohol vycvičiť a riadiť niektorých z únoscov, píše NYT. Zadržaný bol vo februári 2003 v Pakistane, v septembri 2006 bol prevezený z niektorej z tajných väzníc CIA do zariadenia na americkej základni Guantánamo na Kube.
Väznicu Guantánamo zriadila Bushova administratíva v reakcii na teroristické útoky z 11. septembra 2001. Američania tam zadržiavali viac ako 780 ľudí kvôli podozreniu z terorizmu, väčšina z nich ale nebola nikdy obvinená. Podľa organizácií na ochranu ľudských práv boli väzni mučení a vystavení neľudskému zaobchádzaniu. V súčasnej dobe tam je podľa agentúry Reuters na 30 väzňov, Muhammad je z nich najznámejší. Terajší prezident Joe Biden už skôr ohlásil zámer zavrieť Guantánamo ešte pred koncom svojho volebného obdobia.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies