Boh si na odpoveď možno vyvolí človeka, možno bude stačiť pohľad na nevyspytateľnú prírodu, možno pošle neprehliadnuteľný sen. Podstatné je, že to urobí. On sa ohlási.
Ak sa niekto niečo opýta, zvyčajne očakáva odpoveď. Výnimkou nie je dokonca ani povestná rečnícka otázka, pretože ak nič iné, aj tá si zaslúži aspoň aké-také povšimnutie. Rovnaký princíp platí aj v prípade, ak je adresátom otázky Boh. Odvažujem sa dokonca napísať, že práve jeho pozornosti sa človek dožaduje najviac. Boh je však v oblasti reakcií nesmierne vynaliezavý a plán, ako odpovie, je vždy jedinečný. Naproti tomu človek hľadá iba na miestach, ktoré pozná, a ak tam nenájde to, čo od Boha očakával, zväčša sa ďalej nepokúša objavovať. Najmä preto by mali byť oči širokánsky otvorené, lebo ktovie, riešenie je pravdepodobne na dosah.
Stále ťa ľúbim
Katarína si prechádzala neľahkým obdobím, a ako to už býva, v smútku sa začína pochybovať takmer o všetkom. V takomto stave sa dopustila niečoho, na čo nebola hrdá, mala pocit, že jej správanie je sklamaním pre každého, a čo je najhoršie, aj pre samotného Boha. Chcela preto vedieť, či ju ešte ľúbi, či má po tom všetkom právo zhovárať sa s ním. Zapla si počítač a poslúchla nutkanie, ktoré ju viedlo googliť dostupné kázne na youtube. Pustila si kúsok z jednej kázne, potom z druhej, ale stále nemala pokoj. Zdalo sa jej, že má skúšať niečo iné. Napokon sa jej ponúklo vystúpenie zahraničného pastora, a len čo naň klikla, vnútorné presvedčenie ju uistilo, že bude počuť slová, ktoré sú jej určené. A aj počula.
Pastor si vzal Bibliu a prečítal verš. Akonáhle ho Katarína začula, rozplakala sa ako dieťa. „Ako by som sa ťa mohol vzdať? Ako by som ťa vydal napospas? Srdce sa obracia vo mne, súčasne pohol sa môj súcit," písalo sa tam.
Bol by to hriech
Michaela miluje písanie, preto sa začala venovať aj tvorbe románov. Asi pred rokom ju ale napadlo, či to má vôbec zmysel, autori na Slovensku to nemajú ľahké, a ak by to nebolo jej poslanie, namáhala by sa zbytočne. Pomodlila sa teda a jasne od Boha prosila znamenie. Má alebo nemá vydávať ďalšie knihy?
Odpoveď na seba nenechala dlho čakať. Michaela dostala recenziu od neznámej čitateľky. „Miška, ak vás smiem osloviť krstným menom, prosím, neprestaňte písať, bol by to hriech." A ona to pochopila a neprestala.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies