Irán, známy prísnym uplatňovaním trestu smrti, je v centre medzinárodnej pozornosti po správach o alarmujúcom náraste počtu popráv. Podľa OSN bolo v krajine v roku 2024 popravených najmenej 901 ľudí, čo predstavuje významný medziročný nárast. Šokujúcim faktom je, že až 40 z týchto popráv sa uskutočnilo počas jediného decembrového týždňa.
Šéf OSN pre ľudské práva Volker Turk vyzval Irán, aby okamžite zastavil tento zvyšujúci sa trend a zaviedol moratórium na trest smrti. „Trest smrti je
nezlučiteľný so základným právom na život a nesie riziko popravy nevinných
ľudí,“ uviedol Turk, zdôrazňujúc nutnosť jeho konečného zrušenia.
Popravy v Iráne sú najčastejšie spojené so závažnými trestnými činmi, ako sú vraždy, drogové delikty, znásilnenia či sexuálne útoky. Organizácie ako Amnesty International upozorňujú, že Irán popravuje ročne viac ľudí ako ktorýkoľvek iný štát okrem Číny.
Rastúci počet popráv je však podľa aktivistov využívaný aj ako nástroj politickej represie. Mnohé z týchto trestov boli udelené disidentom a osobám
zapojených do protestov v rokoch 2022 – 2023. Kritiku si vyslúžila aj rastúca
frekvencia popráv žien, keďže len v roku 2024 ich bolo popravených najmenej 31.
Medzinárodné organizácie a aktivisti volajú po urgentnej zmene prístupu iránskej vlády. Podľa Iránskej organizácie pre ľudské práva (IHR) je využívanie
trestu smrti často spojené s vyvolávaním strachu a potláčaním nesúhlasu.
Iránske orgány sú teraz pod silným medzinárodným tlakom, aby zastavili ďalšie popravy a začali rešpektovať základné princípy ľudských práv. Otázkou zostáva, či vláda pod vedením ajatolláha Alího Chameneího ustúpi pred rastúcim globálnym nesúhlasom.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies