BRATISLAVA - Banky na Slovensku sú na straty z nesplácaných úverov pripravené. Podľa Národnej banky Slovenska (NBS) majú dostatok kapitálu nielen na to, aby po očakávanom náraste kreditných strát pre koronakrízu zostali stabilné, ale aj aby dokázali pokračovať v úverovaní ekonomiky.
Hoci aktuálna hodnota kapitálovej primeranosti je mierne pod priemerom EÚ, straty očakávané z koronakrízy by bankový sektor nemali vážne ohroziť.
NBS predpokladá, že tieto straty môžu byť približne na úrovni bežného predkrízového ročného zisku, v nepriaznivom scenári ešte o tretinu vyššie. Väčšina strát pritom pripadá na podnikový sektor. Časť týchto strát už banky pokryli doterajšou tvorbou opravných položiek.
Zisky bánk klesajú
Centrálna banka predpokladá, že pokles ziskovosti bankového sektora bude pokračovať aj v roku 2021. Neočakávajú však, že by bankový sektor ako celok vykázal výrazné koncoročné straty.
Z novembrovej správy o finančnej stabilite vyplýva, že v roku 2020 by čistý zisk mohol dosiahnuť úroveň približne dvoch tretín zisku z predkrízového obdobia, v nasledujúcom roku približne tretinový zisk.
V nepriaznivom scenári hrozí, že v roku 2021 nevykáže bankový sektor žiaden zisk, zároveň by však nemal skončiť ani vo výraznejšej strate. NBS predpokladá, že kríza zasiahne viac skupinu malých a stredných bánk.
Druhá vlna brzdí oživenie ekonomiky
Ako uviedol výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability v NBS Vladimír Dvořáček charakteristické pre súčasnosť sú nielen pandémia, ale aj neistota, keďže nepoznáme charakter následkov.
Riešenie problémov nie je podľa neho v ekonomickej oblasti, ale v medicínskej oblasti, až následne je možné riešiť ekonomické otázky. Slovensko je podľa Dvořáčka malá otvorená ekonomika, ktorá je závislá od obchodných partnerov. V lete prišlo ekonomické oživenie a situácia sa začala postupne vracať do pôvodných koľají. Avšak druhá vlna pandémie tento optimizmus brzdí.
Tri riziká bankového sektora
Národná banka vytýčila tri základné riziká v rámci bankového sektora. Tým najvýznamnejším ostáva nesplácanie úverov. Vyplýva zo zníženia tržieb podnikov a okresania príjmov domácností. Podľa centrálnej banky pomohli vládne opatrenia, konkrétne odklady splátok úverov.
Zmierňujú riziko nesplácania a rozkladajú ho v čase. V tomto roku ešte bankový sektor nepocíti významný vplyv, skôr až v budúcom roku, keď skončí moratórium odkladu splátok.
Riziko dostupnosti úverovania sa zatiaľ podľa Dvořáčka neprejavilo. Na strane bánk zatiaľ centrálna banka vidí dostatok kapitálu a likvidity, aby pokračovali vo financovaní.
Napríklad úvery na bývanie stále rýchlo rastú, avšak spotrebné úvery domácnostiam výrazne klesli. Ako doplnil riaditeľ odboru finančnej stability v NBS Marek Ličák, banky poskytujú úvery, len keď sa cítia stabilné.
Ak sa im nedarí, prvé „škrtia“ úvery. Je preto podľa neho potrebné mať stabilný finančný sektor a o stabilitu je potrebné bojovať.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies