BRATISLAVA - Po prekonaní COVID-u je až 3x väčšie riziko, že ľuďom trvalo zlyhajú obličky a skončia na dialýze. Vyplýva to zo štúdie prezentovanej v Journal of the American society of nephrology. Vedci viac ako rok skúmali skupinu skoro 90 000 pozitívnych pacientov minimálne 30 dní po prekonaní. Závery vedcov potvrdzujú fakt, že je bezpodmienečne nutné sledovať funkcie obličiek aj po uzdravení.
Výskum sa uskutočnil medzi marcami 2020 a 2021. Výskumníci z Veterans Affairs St. Louis Health Care System a Washington University porovnávali skupinu 89 216 COVID pozitívnych a zároveň minimálne 30 dní preživších pacientov, so skupinou 1 637 467 ľudí, u ktorých COVID preukázaný nebol.
Vedci skúmali predovšetkým riziko akútneho poškodenia obličiek a tiež pokles tzv. glomerulárnej filtrácie, ktorý ukazuje mieru schopnosti obličiek tvoriť moč a zbavovať telo škodlivých látok. Výsledkom prekonania COVIDu je o 30% väčšie riziko akútneho poškodenia obličiek, vyššie riziko zníženia glomerulárnej filtrácie a takmer 3x väčšie riziko trvalého zlyhania obličiek.
„Štúdia jasne poukazuje na vyšší výskyt poškodenia a zlyhania obličiek po prekonanom covide. Je zrejmé, že funkcii obličiek po prekonanom covide, napríklad aj v rámci Svetového dňa obličiek, je nutné venovať väčšiu pozornosť. Štúdie ukazujú na to, že sa môže v blízkej dobe zvýšiť počet ľudí, ktorí budú potrebovať dialýzu. Slovenská nefrológia je na to pripravená. Napriek tomu sa domnievam, že atestovaných nefrológov by mohlo pribúdať viac, než v súčasnosti, keď sa atestujú zhruba 3-4 nefrológovia ročne,“ vysvetľuje za dialyzačné strediská MUDr. Martin Kuncek.
U dialyzovaných často rozhoduje tretia dávka očkovania
Ďalšie dáta, ktoré majú lekári v súčasnosti k dispozícii, ukazujú, že očkovanie treťou dávkou u dialyzovaných pacientov zásadne zvyšuje produkciu protilátok. Napríklad štúdia na 69 dialyzovaných pacientoch z Francúzska ukázala, že zatiaľ, čo po druhej dávke 15 pacientov neprodukovalo žiadne alebo slabú hladinu protilátok, po tretej dávke sa aj u nich produkcia protilátok zdvihla na požadované hodnoty.
Analýzy ďalej ukazujú, že rovnako na tom sú aj pacienti po transplantácii liečení imunosupresívami, ktoré tvorbe protilátok priamo bránia. Aj u nich je tretia dávka kľúčová.
Rovnako je veľmi dôležité chrániť pacientov s chronickým ochorením obličiek preventívne, teda v okamihu zistenia pozitivity podávať monoklonálne protilátky alebo účinné antivirotiká.
„Dialyzovaní pacienti, ale aj pacienti v pokročilom štádiu chronického ochorenia obličiek, patria do skupiny veľmi rizikových pacientov. Potvrdilo sa to aj na pomerne vysokej úmrtnosti dialyzovaných pacientov v priebehu uplynulého roka, ktorá na Slovensku dosiahla 20–30 %,“ komentuje vplyv covidu na pacientov s ochorením obličiek prednosta I. Internej kliniky SZU a UNB a hlavný odborník ministerstva zdravotníctva SR pre oblasť nefrológie doc. MUDr. Martin Demeš, Ph, MPH.
Tieto dáta potvrdzujú aj údaje dvoch bratislavských stredísk B. Braun Avitum, kde za celé pandemické obdobie (roky 2020 a 2021) dosiahla kumulovaná úmrtnosť v priamej aj nepriamej súvislosti s ochorením COVID-19 celkovo približne 24 %.
„Na druhej strane, na týchto dvoch dialyzačných strediskách, a nielen na nich, priniesol covid rozvoj telemedicíny. Len na dvoch bratislavských strediskách sme napočítali viac ako 200 telemedicínskych výkonov,“ dopĺňa primár dialyzačných stredísk v Bratislave MUDr. Ľubomír Polaščin.
Aby obličky nezlyhali
Svetový deň obličiek si ľudia na celom svete pripomínajú už od roku 2006, každoročne vždy druhý štvrtok v marci. Ten tohtoročný pripadol na 10. marca a rovnako ako v covidových rokoch 2020 a 2021 sa aj tento rok ešte dvere ambulancií na vyšetrenie zadarmo neotvoria.
„Apel na prevenciu sme presunuli predovšetkým do online sveta,“ hovorí MUDr. Martin Kuncek.
V otázke zdravia obličiek má nezastupiteľnú úlohu prevencia. Hlavnú úlohu zohráva zdravý životný štýl, teda nefajčiť, zdravo sa stravovať, nepiť nadmieru alkoholu a čo najviac sa hýbať. Jednými z hlavných rizikových faktorov sú cukrovka alebo vysoký krvný tlak a tiež dedičné predispozície v rodine.
„Spozornieť by mal tiež každý, kto prekonal infarkt myokardu alebo angínu pectoris. Ďalej sú zaťažujúcimi procesmi prekonané srdcové zlyhanie, ischemická choroba dolných končatín, reumatologické ochorenie, časté užívanie liekov na bolesť a obličkové kamene či bielkovina a krv v moči pri predošlých vyšetreniach. Oplatí sa tiež všímať si stav moču. Akonáhle je tmavý, je na ňom pena alebo má neobvyklý zápach, je potrebné byť naozaj na pozore,“ uvádza nefrologička MUDr. Monika Alaxinová.
Pokiaľ kohokoľvek zaujíma riziko ochorenia obličiek a chce si urobiť orientačný test, môže navštíviť web www.oblickovakalkulacka.sk. Ročne si test na tomto online nástroji urobí okolo 90 000 ľudí.
„Akákoľvek cesta, ako sa starať o svoje obličky, je dobrá, pretože nejakým typom ochorenia obličiek trpí zhruba desatina populácie bez toho, aby o tom vedela. Choré obličky totiž nebolia,“ vysvetľuje Monika Alaxinová.
Keď obličky zlyhajú
Keď už obličky zlyhajú, existujú 4 základné metódy ich náhrady – hemodialýza na dialyzačnom stredisku, domáca hemodialýza alebo domáca peritoneálna dialýza a transplantácia. Všetky zachraňujú život a ich kvalita je úplne zásadná.
Vlani transplantovali na Slovensku 115 obličiek, čo je najmenej od roku 2003.
„Extrémne nasadenie zdravotných pracovníkov na jednotkách intenzívnej starostlivosti a ARO oddeleniach, v kombinácii s absolútnym nedostatkom intenzivistických lôžok v čase vrcholiacej 2. a 3. vlny pandémie spôsobilo pokles v odberovej aktivite a následne v transplantačnom programe. Teraz postupne dochádza k zvyšovaniu počtu darcov. Predpokladáme, že podobne ako v predchádzajúcom roku, s príchodom jarných a letných mesiacov, kedy klesá počet pozitívnych pacientov, dôjde opätovne k nárastu počtu odberov a transplantácií,“ približuje prof. MUDr. Ivana Dedinská, PhD., primárka transplantačného centra UN Martin a vedecká sekretárka Slovenskej transplantologickej spoločnosti.
S transplantáciami úzko súvisí aj príprava pacientov na zaradenie na tzv. waiting list čiže čakaciu listinu. Táto príprava zahŕňa celý rad vyšetrení, ktoré realizuje domovské dialyzačné stredisko.
Moderné metódy v liečbe obličiek
Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok (SK+MED) upozorňuje, že medzi obličkové ochorenia, s ktorými pacienti bojujú, patria aj karcinómy či metastázy obličiek.
Mohlo by vás zaujímať: REPORTÁŽ „Materské znamienko je vlastne porucha,“ hovorí plastický chirurg Regan Belovič
„Tak ako aj pri iných diagnózach, aj pri karcinómoch obličiek zaznamenávame značný rozvoj miniinvazívnych metód, medzi ktoré patrí aj liečba ablačnými metódami, napríklad mikrovlnnou abláciou. Táto miniinvazívna liečba poskytuje pacientovi významné benefity, v porovnaní s klasickým operačným výkonom – nižšie riziko komplikácií, rýchlejšie zotavenie pacienta alebo realizácia výkonu len v lokálnej anestéze. Výsledky ablačných metód sú porovnateľné s chirurgickou liečbou, najmä pri ložiskách do 3 cm,“ hovorí Ing. Katarína Danková, PhD, výkonná riaditeľka SK+MED a dodáva, že ablácie sú v mnohých prípadoch jedinou alternatívou u polymorbídnych pacientov, ktorí by nemohli podstúpiť chirurgickú liečbu.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies