REPORTÁŽ Najčastejšie choroby očí – operácii sa nevyhnete, ale netreba sa báť

Medzi najčastejšie diagnózy, vedúce k operáciam očí, patrí šedý zákal (katarakta), zelený očný zákal, glaukóm, krátkozrakosť, ďalekozrakosť a presbyopia. Najzložitejšia očná operácia, transplantácia rohovky a jej štepov, si vyžaduje samostatnú kapitolu a budeme sa jej venovať v niektorom z pokračovaní cyklu o zdraví.

Sivý zákal, odborne nazývaný katarakta, je ochorenie šošovky, ktoré sa najčastejšie vyskytuje u ľudí po 60. roku života. Pri sivom zákale dochádza k zakaľovaniu šošovky, čo zabraňuje priechodu lúčov na sietnicu oka a spôsobuje zhoršenú zrakovú ostrosť. Okrem vyššieho veku je pravdepodobnosť výskytu sivého zákalu väčšia pri niektorých ochoreniach, napríklad pri cukrovke. Ojedinele môže byť sivý zákal spôsobený ako dôsledok poranenia oka v minulosti.

Príznaky katarakty

Ochorenie sa začína miernym zakalením šošovky, ktoré nemusí videnie výrazne ovplyvňovať. Postupne sa zakalenie zväčšuje a dochádza k zhoršeniu videnia. Pacienti sa najčastejšie sťažujú na zhoršenie zrakovej ostrosti, rozmazané videnie, zvýšenú citlivosť na svetlo, často aj na zdvojené videnie a zníženú sýtosť farieb.

Liečba sivého zákalu

Jediným efektívnym riešením na odstránenie sivého zákalu je operačný zákrok, ktorý spočíva v nahradení skalenej šošovky umelou vnútroočnou šošovkou. Operácia sivého zákalu je bezbolestná a patrí medzi najčastejšie vykonávané operácie na ľudskom tele. Vďaka súčasnej pokročilej technológii nie je dôvod operáciu odkladať, naopak, ak nie ste so svojím videním spokojný, treba ju operáciu podstúpiť čím skôr. Operácia „mladšieho“ sivého zákalu je pre oči šetrnejšia.

Vykonáva sa ambulantne v lokálnej anestézii a trvá približne 15 minút. Pacienti nepociťujú bolesť, a to ani po zákroku. Operácia sivého zákalu s implantáciou monofokálnej šošovky, ktorá umožňuje videnie bez okuliarov na jednu vzdialenosť, je v CMO plne hradená všetkými zdravotnými poisťovňami. Rozhodnúť sa môžete aj pre nadštandardnú liečbu sivého zákalu, pomocou ktorej vás okrem sivého zákalu zbavia aj okuliarov na blízko aj do diaľky.

Excimer laserové operácie sú vysoko efektívnym a bezpečným riešením na odstránenie krátkozrakosti, ďalekozrakosti a astigmatizmu excimerovým laserom.

„V CMO vykonávame tento typ operácií od roku 2002, teda už takmer 20 rokov. Za tento čas sme operovali tisíce pacientov. Na základe našich dlhoročných skúseností preferujeme metódu LASEK, ktorá patrí do skupiny povrchových refrakčných operácií rohovky (metóda bez rezu) a pre pacienta predstavuje najmenšie riziko akýchkoľvek komplikácií. Metóda LASEK je osvedčenou metódou s dlhodobo najstabilnejšími pooperačnými výsledkami,“ hovorí očná lekárka, MUDr. Henrieta Marková.

Rozdiel medzi povrchovou a hĺbkou metódou

Základom oboch metód je excimerový laser. Povrchová a hĺbková metóda sa líšia v príprave oka na zákrok. Pri hĺbkovej metóde sa na túto prípravu využíva femtosekundový laser. Hlavným rozdielom je, že pri povrchovej metóde sa korekcia dioptrií vykonáva len na povrchu rohovky, zatiaľ čo pri hĺbkovej metóde je to vo vnútri rohovky.

Odborníčka dodáva, že povrchová mäkká vrstva zvaná epitel je pri metóde LASEK po aplikácii špeciálneho roztoku, ktorý znižuje adhéziu jednotlivých buniek epitelu, jemne odpreparovaná. Epitelizácia rohovky, t .j. obnovenie epitelu nastane v priebehu 7 až 10 dní po operácii, na rozdiel od hlbokej metódy vykonávanej femtosekundovým laserom, pri ktorej sa laserom reže do cca 110 mikrónov rohovky (do hĺbky cca 20 % hrúbky rohovky), aby sa vytvorila lamela/flap.

Ak máte 40 a viac rokov, môžete sa zbaviť okuliarov a natrvalo si zabezpečiť perfektné videnie na všetky vzdialenosti vďaka operácii PRELEX. Po 40. roku života začínajú ľudia pociťovať zhoršené videnie na blízko a to dokonca aj tí, ktorí dovtedy nemali žiadnu dioptrickú chybu. Ide totiž o prirodzený proces, ktorý súvisí so starnutím oka, a nazýva sa presbyopia.

Presbyopia a jej príznaky

„Presbyopia (vetchozrakosť) je odborný názov pre tzv. stareckú slabozrakosť alebo ľudovo povedané chorobu krátkych rúk.  Presbyopia však nie je choroba v pravom zmysle slova, ale skôr dôsledok fyziologického starnutia organizmu, čo znamená, že pred ňou niet úniku. Šošovka, rovnako ako všetky časti ľudského tela, podlieha starnutiu, stáva sa tuhšou a menej pružnou, čo oku znemožňuje dobre zaostrovať. Presbyopia sa zvyčajne objavuje medzi 40. a 45. rokom života. Záleží aj na tom, aký je váš zrak pred jej vznikom. Pri ďalekozrakosti sa prejavuje skôr, pri krátkozrakosti zase neskôr,“ vysvetľuje doktorka Marková.

Mohlo by vás zaujímať: REPORTÁŽ Leto bez hnačiek a zvracania? Určite áno!

Rannú presbyopiu si obvykle príliš neuvedomujeme a riešime ju tak, že si pri čítaní text držíme ďalej od tela (natiahneme ruky) a hľadáme vzdialenosť, pri ktorej sú písmenká ostré. Prvý príznak slabozrakosti sa teda prejavuje ako neschopnosť zaostriť do blízka. S pribúdajúcim vekom sa objavujú ťažkosti s videním na strednú vzdialenosť – napríklad pri práci na počítači, aj do diaľky. Niektorí ľudia pociťujú taktiež únavu, bolesť očí alebo hlavy.

Ak vás zaujíma viac o operáciach oka, pozrite si náš videorozhovor so špecialistkou.