REPORTÁŽ Poslankyňa Marcela Kulifajová si skládku vo Vrakuni vypýtala na základe podnetu občanov

Toto miesto v bratislavskej Vrakuni na prvý pohľad ako skládka nevyzerá, skôr pripomína idylický kus prírody v meste. Čo sa však skrýva pod jej bujnou vegetáciou, musí preč, pretože ohrozuje životy obyvateľov niekoľkých mestských častí Bratislavy. Jej „autorom“ sú bývalé Chemické závody Juraja Dimitrova, ktoré sem od roku 1966 vyvážali nebezpečný odpad.

Chemické závody Juraja Dimitrova 

Aktuálne ju kompetentní riešia, zatiaľ bez úspechu, dlhých 8 rokov. Preto sa do jej odstránenia zainteresovala aj poslankyňa MČ Ružinov-Štrkovec, ing. Marcela Kulifajová.

„Chodím veľmi veľa v uliciach a pýtali sa ma na ňu občania. Tento podnet sa mi zdal veľmi zaujímavý, našla som si o tom informácie, dohodla som si stretnutie na Ministerstve životného prostredia a začala som sa na skládku pýtať.“

Je veľká a presakuje do podzemných vôd

Poslankyňa vďaka svojmu prieskumu zistila, že skládka je obrovská, pod ňou sú v hĺbke troch metrov čierne štrky  kontaminované 45 rokov a časť odpadu sa nachádza 3 metre pod hladinou podzemnej vody.

 Mlynské rameno prezývané Smradľavka.

„Začali to tu hromadiť, až tým zabrali zhruba 5 hektárov pôdy. Tým, že to sypali do koryta mlynského ramena, ktorý zasypali zeminou, to na prvý pohľad vyzerá, že tu žiadny odpad nie je. Ministerstvo životného prostredia dalo urobiť v rokoch 2013 až 2015 dôkladný prieskum a vyhodnotilo to ako skládku, ktorú treba riešiť a urobiť sanáciu.“  

Kde to viazne?

Osem rokov je neskutočne dlhý čas, preto sa aj poslankyňa zaujímala, prečo to tak dlho trvá. Problémom sú vlastníci pôdy.

Starý Prievoz v roku 1965 s tečúcou smradľavkou z Dimitrovky. Dnes je toto Mlynské rameno zasypané.

„Počas komunizmu patrilo toto územie štátu, potom získali pôvodní majitelia v reštitúcii svoje majetky späť. Ide o približne 10 majiteľov, z nich štyria nesúhlasia s vyvlastnením, jeden prestal komunikovať úplne. Bez nich, hoci sú na to elokované peniaze z Európskej únie, nemôže ministerstvo nič robiť.“

Ako ju zlikvidujú?

Samozrejme, namieste je aj otázka, že keď sa podarí vysporiadať pozemky, akým spôsobom sa tejto skládky zbavíme. Za tie roky sú v nej zainteresovaní dvaja ministri životného prostredia – Sólyomos a Budaj. Kým László Sólymos preferoval tzv. enkapsuláciu, Ján Budaj je za úplné odstránenie skládky, na čo slúži niekoľko rôznych spôsobov. Ktorý vyhrá?

Okolo skládky vedie pomerne rušná cesta.

„Jediná metóda je enkapsulácia. Vybudovala by sa podzemná tesniaca stena, čím by sa tok podzemných vôd od skládky odklonil, ostali by čisté, a všetko nebezpečné by sa uzavrelo do tzv. kapsuly,“ vysvetľuje poslankyňa Marcela Kulifajová.

Viac informácií, vrátane tej, čo sa bude diať v najbližších mesiacoch, prezradí v našej reportáži.

Mohlo by vás zaujímať: Prvé vyjadrenie Igora Matoviča ku koaličnej kríze: Nebojte sa!