REPORTÁŽ Využitie vodíka má u nás otvorenú cestu. Aké sú plány a kde vznikne prvé vodíkové mestečko?

Spoločne vytvorili takzvaný Akčný plán, ktorý musí schváliť vláda. Podľa ministra by o ňom mohla rozhodovať ešte pred letom.

Celú tlačovú konferenciu si môžete pozrieť tu

„Vodíkové technológie všeobecne sú hudbou budúcnosti. Bude to ešte dlho trvať, ale musíme s tým už začať. Pred rokom sme na vláde schválili Národnú vodíkovú stratégiu. Pokiaľ chceme dekarbonizovať našu ekonomiku, tak nemáme žiadnu inú možnosť ako prejsť na vodík,“ povedal v úvode stretnutia Sulík.

Poslal odkaz aj kritikom vodíka. „Nežijem v presvedčení, že do roka a do dňa tu vodík nahradí dve tretiny ekonomiky, plyn či ropu, ktoré tu budú s nami ešte veľmi dlho. Takto treba vidieť aj všetky naše aktivity. Teraz sú to stále len pilotné projekty,“ vysvetlil.

Využitie vodíka vidí napríklad vo vlakoch alebo primiešavaní do zemného plynu a následnom vykurovaní.

Prečítajte si tiež: V hlavnom meste cez víkend vysadili nové stromy

Slovensko má podľa neho niekoľko rozbehnutých projektov. „Môj obľúbený projekt je, že v jednom mestečku postavíme solárny park, k nemu postavíme elektrolyzéry a k nim postavíme čerpaciu stanicu na vodík a mestečku dopomôžeme k 10 či 15 vodíkovým autobusom,“ prezradil s tým, že takýmto mestom by sa mohli stať napríklad Piešťany.

Na význam Národnej vodíkovej stratégie upozornil aj Juraj Sinay z Technickej univerzity v Košiciach.

„Myslím si, že sme nastúpili na vlak v pravú chvíľu tým, že sme vypracovali Národnú vodíkovú stratégiu. Slovensko sa v tejto oblasti dostalo veľmi rýchlo do povedomia. Pripojili sme sa ku krajinám, ktoré idú, poviem to ľudovo, ako píla. Vodík je pre nich strategická surovina.“

Azda najväčšia diskusia panuje okolo využitia v doprave, čo zároveň mnohí považujú za najväčší problém.

„Ako keby sme bojovali proti elektromobilite alebo klasickým motorom. Nikto proti tomu nebojuje, len hovoríme o všetkých troch variantoch,“ povedal Sinay.

Prezradil, že kroky Slovenska si všimli aj v zahraničí, napríklad v Nemecku. Dodal, že nemecké mesto Wuppertal už disponuje celou flotilou autobusov na vodíkový pohon. Mercedes s Volvom majú výskumné stredisko pre vodíkový pohon nákladných áut, kde pracuje aj slovenská odborníčka. Vodík už využívajú aj lietadlá spoločnosti Airbus. 

Upozornil na dôležitosť výskumu, v čom má Slovensko veľkú podporu ministra školstva Branislava Gröhlinga aj štátneho tajomníka Ľudovíta Paulisa. Vysvetlil, že existujú viaceré druhy vodíka, Slovensko pracuje so sivým, modrým a zeleným vodíkom, pričom v budúcnosti sa chceme zamerať práve na modrý a zelený.

V prezentácii Slovenska a jeho vodíkových aktivít vyzdvihol medzinárodný úspech prvého slovenského auta a autobusu na vodíkový pohon, ktoré predstavili na Expo Dubaj.

Využitím vodíka sa zaoberá aj Národná vodíková asociácia Slovenska, ktorá vznikla v roku 2018 a má 64 členov. Jej predseda Ján Weiterschutz objasnil výrobu vodíka.

„Vodík chceme vyrábať najmä elektrolýzou. Hovoríme teda o zelenom, obnoviteľnom vodíku z vetra či vodnej energie. Vodík môžeme vyrábať aj z biomasy a odpadu. Veľmi dobrou vlastnosťou vodíka oproti elektrine je to, že sa dá skladovať aj sezónne. Všetky prebytky, ktoré si vieme vyrobiť v lete, vieme konvertovať do vodíka a uložiť v podzemných zásobníkoch,“ vysvetlil.

Možno vás zaujme: REPORTÁŽ Netky navštívili slovenský pavilón na Expo Dubaj. Pozrite si exkluzívnu prehliadku!

Podľa jeho názoru aktuálna kríza môže pomôcť vodíku sa ešte viac naštartovať. „Budeme však potrebovať viac vodíka, ako si ho dokážeme doma vyrobiť. Preto sa buduje European Hydrogen Backbone, čo je prepojenie celej Európy vodíkovými potrubiami,“ povedal.

Peter Blaškovitš, generálny riaditeľ Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, prezradil, že Slovensko malo väčšie ambície v oblasti vodíka, no nie všetky sa podarilo naplniť, keďže na našom trhu chýbali dodávatelia.

„Pre mňa je najdôležitejšie aktuálne vyhlásenie výzvy, ktorá predstavuje cestu pre vytvorenie spomínaného vodíkového mestečka. Výzva je určená pre komerčné subjekty, ktoré sa o ňu môžu uchádzať a využiť zdroje z Európskej únie.“

So svojím projektom prišla aj Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JES). Jej zástupca Rastislav Podhorec uviedol, že pripravuje výstavbu veľkého fotovoltického parku v Jaslovských Bohuniciach, kde vlastní 120 hektárov zeme.

V pilotnom projekte chce využívať vodík pre verejnú dopravu v Trnavskom kraji. Práve v Trnave chce vybudovať prvý elektrolyzér. „Najoptimistickejšie plány sú také, že by mohol začať fungovať v 4. kvartáli 2023,“ vyjadril sa.

K téme: Zvládnu slovenské domácnosti prechod na zelenú energiu? Aké máme limity a čo robí vláda?