Richter predstavil cieľ stratégia pracovnej mobility cudzincov v SR

Richter upozornil na to, že slovenský pracovný trh má rôzne špecifiká, napr. regionálne rozdiely a nezamestnaní na úradoch práce často nespĺňajú požiadavky zamestnávateľov z hľadiska ich štruktúry či vzdelania. Preto sa vláda rozhodla prijať túto stratégiu.

"V súvislosti s prijatím tejto stratégie nemáme záujem dovážať lacnú pracovnú silu. Nemá to byť na úkor slovenských nezamestnaných, v žiadnom prípade nejde o otváranie hraníc pre všetkých. Ide o zrýchlený proces prijímania pracovníkov na nedostatkové pozície a iba v okresoch kde je nezamestnanosť pod 5 %,“ skonštatoval Richter s tým, že týka sa to viac ako 65 % všetkých okresov na Slovensku.

Slovensko podľa Richtera ostáva krajinou v rámci V4, ktorá reguluje prísun legálnej pracovnej sily z tretích krajín, ktorý nespôsobí sociálny dumping.

"Cieľovou skupinou tejto stratégie nie sú utečenci, či žiadatelia o azyl. Cieľom je stanovenie konkrétnej vízie, opatrení v oblasti regulovanej pracovnej mobility štátnych príslušníkov tretích krajín na pracovný trh SR," podotkol Richter.

Podobnú stratégiu ako prijala slovenská vláda má napríklad aj Fínsko.

"Cieľom je prijatie dočasných, mimoriadnych opatrení na riešenie aktuálneho nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily na slovenskom trhu práce, s výhľadom neskoršieho zváženia nutnosti ponechania prijatých mimoriadnych opatrení, vzhľadom k aktuálnym potrebám trhu práce, resp. aktuálneho počtu cudzincov na Slovensku," vysvetlil Richter.

Na prijímaní opatrení sa majú podieľať viaceré ministerstvá. Do mesiaca by mali byť na vládu predložené niektoré návrhy zákonov s tým, že niektoré návrhy by sa mohli do parlamentu dostať ešte do konca tohto roka.

Ministerstvo v stratégii navrhuje niekoľko opatrení. Napríklad má byť štvrťročne, nie ročne, aktualizovaný zoznam zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily. Zaviesť sa má povinnosť nahlásenia voľného pracovného miesta na úrad práce, prípadný centrálny portál pracovných miest by totiž umožňoval pružnejšie reagovať na potrebu obsadenia daného miesta. Firmy by taktiež mali mestám a obciam poskytovať informácie o mieste ubytovania zamestnancov z tretích krajín, upraviť sa majú podmienky predkladania dokladov o dosiahnutom vzdelaní, pričom by sa pri tomto úkone mala znížiť administratívna záťaž. Túto povinnosť by mali mať len regulované povolania napríklad v oblasti zdravotníctva, školstva.

Podľa súčasnej legislatívy sa pri rozhodovaní o udeľovaní prechodného pobytu na účel zamestnania posudzuje obdobie dva roky spätne, avšak pri sezónnom zamestnaní až päť rokov. Cieľom je preto zjednotenie dĺžky preverovaného obdobia na päť rokov. Odstrániť sa majú aj niektoré duplicity pri informačných povinnostiach zamestnávateľa pri zamestnávaní cudzincov. Zrušiť sa má povinnosť cudzinca priložiť k žiadosti o udelenie pobytu zabezpečenie ubytovania v prípade, ak bude zamestnaný v cestnej hromadnej doprave.

Prehodnotiť sa má aj počet predkladaných podporných dokladov k žiadosti o udelenie prechodného pobytu, ak sa chce cudzinec na Slovensku zamestnať. Lehota na posúdenie žiadosti o udelenie prechodného pobytu sa má pritom skrátiť z 90 dní na 30 dní pre zamestnancov technologických centier. Skrátiť sa majú aj niektoré lehoty pri sezónnom zamestnávaní.