BRATISLAVA – Druhá vlna pandémie, ktorá zasiahla Slovensko oveľa intenzívnejšie než na jar tohto roka, si už začala pýtať svoju daň. Na základe pribúdajúcich počtov infikovaných ľudí na COVID-19, vláda od začiatku septembra postupne sprísňovala opatrenia, čo vyústilo až do celoplošného zatvárania prevádzok. V rozhovore so štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva Jánom Oravcom sa dozviete, aké kompenzácie poskytne štát na prekonanie koronakrízy podnikateľom, ako pandémia zasiahne slovenskú ekonomiku a ktorá časť firiem s najväčšou pravdepodobnosťou zanikne.
Štátny tajomník Ján Oravec uviedol, že plošné zatváranie prevádzok nepovažuje za šťastné riešenie, pretože už počas prvej vlny, kedy sa krajina vypla, to malo veľmi negatívny dopad na ekonomiku. „Žiaľ rokovania na vláde boli v náš neprospech,“ skonštatoval Oravec.
Upozornil, že ak sa podobný scenár zopakuje, hrozí, že mnohým slovenským podnikateľom (obzvlášť v sektore služieb), hrozia existenčné problémy či dokonca krach.
„Na Slovensku máme približne 20 tisíc reštaurácii a mnohí majitelia nám hlásia, že to zrejme “neprežijú“ ak sa toto stane, preto oočakávam, že to bude mať vážny dopad,“ povedal štátny tajomník.
Oravec uviedol, že v rámci poskytovania štátnej pomoci podnikateľom bude presadzovať, aby sa spektrum žiadateľov rozšírilo z primárne zatvorených prevádzok aj na prevádzky, ktoré síce nie sú z rozhodnutia vlády zatvorené, avšak sprísnenie opatrení značne poškodí ich biznis.
Prečítajte si tiež: Koronakríza zatvára reštaurácie. Väčšina Slovákov sa vyslovila, že by im klesla kvalita života, ak sa zavrie ich obľúbená
O akú štátnu pomoc sa môžu podnikatelia uchádzať?
Oravec uviedol, že rezort hospodárstva už počas prvej vlny pripravil viacero opatrení s cieľom pomôcť dotknutým spoločnostiam. Dotačné schémy sú pritom nastavené tak, aby ich bolo možné v čase vypínať a zapínať v závislosti od epidemiologickej situácie. Mnohé z nich pritom bude možné čerpať až do konca budúceho roka.
Medzi prvým opatrením, ktoré ministerstvo realizovalo, bolo presunutie 330 miliónov eur z nevyčerpaných eurofondov do Slovenského investičného holdingu, aby mohli komerčné banky podnikateľom poskytovať zvýhodnené úvery so štátnou zárukou na úrok 4%.
„Zvýhodnené sú teda o 4% dotáciu úrokov. Ak banka povedala, že chce za tento úver 4%, štát ich zaplatil. Teoreticky pby mal podnikateľ tieto peniaze získať ako bezúročnú pôžičku. Čo sa nám aj veľmi osvedčilo,“ uviedol Oravec.
Oravec podotkol, že aktuálne je vyčerpaných už približne 250 miliónov eur z tohto balíka peňazí, pričom túto možnosť využilo doposiaľ približne 4 tisíc podnikateľov. Ide pritom o dve schémy - antikorona 1 a antikorona 2.
Ako podotkol, cieľom bolo udržanie likvidity podnikov. Aktuálne o túto pomoc môžu žiadať nie len malé a stredné podniky, ale aj veľké spoločnosti. Tiež podotkol, že medzi súkromnými bankami, ktoré poskytli suverénne najviac pôžičiek figuruje Tatra banka.
Vo forme priamych dotácii môžu tiež podnikatelia využiť príspevok na nájomné, o ktorú doposiaľ prejavilo záujem 15 tisíc podnikov. Na toto opatrenie rezort vyčlenil 200 miliónov eur, pričom aktuálne bolo vyplatených 15 miliónov eur. Prenajímatelia priestorov si tak mohli znížiť náklady na prenájom o polovicu, pričom zvyšok im doplatil štát.
Mohlo by vás zaujímať: Rezort hospodárstva zachraňuje autodopravcov, pripravil pre nich novú dotačnú výzvu
Tretia dotačná schéma bola určená pre súkromných autodopravcov, o ktoré sa doposiaľ uchádza 150 subjektov. Oravec prízvukoval, že o dotáciu sa už môžu uchádzať aj podnikatelia, ktorí vykazujú nedoplatky na zdravotnej či sociálnej poisťovni vzniknuté v čase pandémie. Zároveň sú z nej vyradení chronickí neplatiči, ktorí niekoľko rokov vykazujú platobnú neschopnosť.
V prípade cestovných kancelárii inicioval rezort úpravu legislatívy tak, aby klientom poskytli buď náhradné plnenie alebo vrátenie peňazí nie však ako tomu bolo pôvodne do 3 dní od zrušenia zájazdu, ale do augusta budúceho roka.
Ako vysvetlil, toto opatrenie prišlo z dôvodu záchrany cestovných kancelárii, ktoré by neboli schopné vyplatiť zálohy vo výške 100 miliónov eur všetkým klientom naraz.
Súviciaci článok: Organizácie cestovného ruchu volajú po rýchlej a účinnej pomoci od štátu, chcú ju použiť už v letnej sezóne
„Necítim sa síce veľmi komfortne, že sme to urobili, pretože sme asi z 200 tisíc klientov, ktorí zaplatili zálohy urobili nedobrovoľných veriteľov cestovných kancelárií a stanovili sme to aj na pomerne dlhé obdobie. Ale keby sme to neurobili tak dnes by už väčšina cestovných kancelárii neexistovala a jednoducho by skrachovali,“ vysvetlil štátny tajomník.
Oravec uviedol, že aktuálna dĺžka čerpania štátnej pomoci je stanovená na obdobie minimálne do budúceho roka. Ak však bude nevyhnutné, toto obdobie sa samozrejme predĺži. „Všetci však dúfame, že situácia sa čo najskôr vyrieši. To čo budeme robiť pre záchranu ekonomiky bude závisieť od toho, ako sa bude vyvíjať pandémia,“ dodal Oravec.
Začínajúci podnikatelia nemajú veľkú šancu prežiť
V najťažšej situácii sa pravdepodobne ocitli začínajúci podnikatelia, ktorým do rozbiehajúceho biznisu zasiahla koronakríza. Oravec sa domnieva, že žiaľ veľa takýchto firiem nemá veľkú šancu prežiť.
„Myslím si, že to je najohrozenejšia časť toho podnikateľského sveta. A nech robíme čokoľvek, štát nedokáže pomôcť všetkým subjektom. Dokonca vie pomôcť iba malej časti. Tá ostatná bude ponechaná sama na seba. Schopnosť prežiť tých, čo rozbehli biznis pomerne nedávno, je najnižšia,“ skonštatoval štátny tajomník.
Vysvetlil, že tieto firmy je veľmi náročné zaradiť do dotačnej schémy, pretože sa im veľmi ťažko vyčísľuje nejaká náhrada na ušlom zisku či dopadu koronakrízy. „Ja osobne očakávam, že príde k nejakej vlne bankrotov, aj v súvislosti s nedávnym rozhodnutím o znovu uzavretí časti prevádzok,“ povedal Oravec.
Podotkol, že aj napriek tomu, že aj táto časť podnikateľov môže požiadať o výhodné pôžičky, je veľmi pravdepodobné, že ich samotné banky budú odsúvať bokom a uprednostnia spoločnosti, ktoré podnikajú už nejaký ten rok. Dôvod je jednoduchý, z pohľadu bánk budú predstavovať riziko v podobe nesplácania svojich záväzkov.
Oravec však takýmto podnikateľom odporúča obrátiť sa na Slovak biznis agency, ktorá funguje pod rezortom hospodárstva. Jej cieľom je pomáhať práve start-upom či začínajúcim podnikateľom.
Dodal, že Národné podnikateľské centrá fungujú v krajských mestách, kde im pracovníci poradia či dokonca poskytnú mikro pôžičku určenú práve pre tento segment.
Dočkajú sa pomoci aj výstavníci či cateringové agentúry?
Oravec uviedol, že na základe viacerých rokovaní sa pripravuje schéma aj pre tento typ podnikania, ktorý od marca zostal takmer paralyzovaný.
Dodal, že ministerstvo dopravy už pripravuje komplexnú plán pomoci pre segment súvisiaci s cestovným ruchom. Aktuálne je to iba otázka času a dohody medzi rezortmi, kto v konečnom dôsledku výzvu vypíše.
„V každom prípade bude dostávať tento segment finančnú pomoc,“ informoval štátny tajomník. Do tejto kategórie budú tiež spadať aj svadobné či caterringové agentúry.
Kurzaibait nemusí byť v druhej vlne efektívny
Oravec povedal, že zavedenie tzv. kurzaibaitu počas prvej vlny splnilo očakávania, príchodom druhej vlny to však už bude otázne.
Preplateniu 80% mzdových nákladov na udržanie zamestnanosti zo strany štátu, bude mať pre podnikateľov význam ibs vtedy, ak si budú istí, že po prekonaní koronakrízy, bude ich firma fungovať v relatívne normálnom prostredí.
Avšak aktuálna situácia skôr naznačuje, že obzvlášť podnikatelia v oblasti služieb pristúpia skôr k prepúšťaniu. Štátny tajomník to vysvetlil tým, že pre mnohých podnikateľov bude aktuálne výhodnejšie prepustiť svojich zamestnancov, ako im doplácať výplaty z nulových tržieb.
„V prípade zatvorenia reštaurácii predpokladám, že dôjde k možno až skokovitému nárastu nezamestnaných,“ uzavrel Oravec.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies