ROZHOVOR Kika Fakírka: „Viac popálenín mám z fritézy a hrncov ako z fakieľ.“

Máme krásne letné dni, pri čom som vás vyrušila s prosbou o rozhovor?

Moje dni sú aktuálne pracovné, pretože s kolegom a mojou maminkou v našom divadle nacvičujeme autorskú hru na motívy Jastrabej veže. Ak ľudia poznajú báj o Karbunkule, tak pripravujeme voľnú adaptáciu tejto slovenskej báje a dnes sme mali úplne prvú skúšku po dovolenke. Dávali sme to po obrazoch dokopy, lebo príde naša kamarátka Sisa Michalidesová, ktorá nám bude robiť hudbu k tomuto jemnému hororu na slovenskú nôtu. Bude sa to volať Prekliaty Karbunkul a premiéra je naplánovaná na 19. októbra tohto roku u nás, v Mestskom divadle v Považskej Bystrici. Máme aj hereckých hostí, takže to bude veľká vec.

Ako vnímate šoubiznis v Bratislave a v Považskej Bystrici, ktorá je, jemne povedané, trochu od ruky?

Stretávame sa s tým, že Považská Bystrica – koniec sveta, ale dve hodiny vo vlaku sú skvelé, človek má čas niečo prečítať, porozmýšľať, oddýchnuť si. Hlavne si treba uvedomiť, že cesta z Bratislavy do Považskej Bystrice nie je dlhšia ako cesta opačným smerom. Baví ma žiť a pracovať v Považskej Bystrici, kde robím aj ´žonglovačky´, programy nielen pre dospelých, ale aj pre deti, spolupracujem s bábkovým divadielkom, chodíme po škôlkach, školách, po rôznych festivaloch. Mám angažmán aj v Bratislave, nie je problém cestovať.

Čo znamená  v našom divadle?

Máme rodinné divadlo, moja maminka je riaditeľka, na budúci rok preberám túto funkciu ja. Robíme si scenáre, réžie, hráme v tom, šijeme si kostýmy - sestra konkrétne, hudbu si dávame robiť. Celé si to financujeme, takže je to dosť náročné, ale kto chce niečo robiť,  to má náročné. Maminka je vyštudovaná bábkoherečka, ja mám konzervatórium, ale aj vyučujem detičky, a tak sa pretĺkame. Jedna sestra je špeciálna pedagogička, druhá stavebná inžinierka, je však aj scénografka a šije kostýmy, lebo všetky máme spoločnú lásku divadlo.

Spomenuli ste dovolenku, prezradíte, kde a s kým ste ju prežili?

S mojimi dvomi sestrami, manželmi a deťmi sme boli v Chorvátsku na ostrove Krk. Sme si povedali, že to skúsime spoločne a bolo to skvelé, ale len týždeň. O rok by sme chceli aspoň dva.

Spoznali sme sa však za iných okolností, kde ste pôsobili ako fakírka. Máte veľa záujmov...

Ako študentka konzervatória som chodievala na historický šerm do Stupavy a oslovili ma na vystúpenie. Tam som stretla fakíra, ktorý sa stal najprv mojím priateľom, potom manželom a kolegom, takže k fakírstvu som sa dostala cez „love story“. Vytvorili sme duo, vystupovali sme doslova po celom svete, potom sme sa vrátili na domácu pôdu, kde sme sa objavovali v rôznych televíznych programoch, a potom prišiel rozvod. Keďže som v našom duu bola scenáristka, režisérka, kostymérka,  choreografka, všetky šou som sa snažila viesť do divadelného sveta, tak som si povedala, skúsim to sólovo, veď v podstate som na nikom nebola závislá. Takže dnes vystupujem ako Fakírka Kika a je to fajn.

Aj prezradíte, čo sa stalo, že prišiel rozvod?

Trochu sa nám rozdelili predstavy o fungovaní, hoci je pravda, že sme boli zohratí doslova dokonale, ale ako spieva Hanka Zagorová  v pesničke Maluj zase obrázky – „já jsem chtěla kolíbat, tys chtěl dobýt svět“, čiže u neho to bolo len o práci a úspechu. Skvele si však rozumieme, keď treba aj spolupracujeme, nafotil mi napríklad plagát na našu novú hru, žiadna nenávisť. Ja som sa znova vydala, mám 5-ročného syna a sme šťastní.

Súčasný manžel nežiarli?

Nie, naopak, veľmi ma podporuje a drží ma nohami pri zemi. Je mimo brandže, tým je jeho pohľad na šoubiznis iný, triezvejší lebo my umelci občas uletíme, ale manžel ma vráti do reality. Je skvelé mať takého človeka pri seba. Splnil sa mi sen o rodine, aj v práci som spokojná.

Mohlo by vás zaujímať: Populárny herec Ashton Kutcher trpí závažným ochorením, choroba ho pripravila o zrak i sluch

Máte za sebou aj onkologické ochorenie...

Bolo to práve v čase najväčšieho pracovného nasadenia s mojím ex-manželom, kedy mi diagnostikovali rakovinu lymfatických uzlín, ale v roku 2008 som absolvovala ukončenie liečby, vďaka Bohu,  všetko je v poriadku. Mala som kamarátku, s ktorou sme spoločne chodili na chemoterapiu a poňali sme to tak, že ideme na koktejl. Možno aj ten optimistický prístup zohral veľkú rolu, hoci nám nebolo vždy do smiechu.

Máte aj nasledovníčky – zaujíma mladé dievčatá hltať oheň?

Majú hlavne rešpekt pred popáleninami, lebo si myslia, že budú čoskoro zjazvené a poznačené, hoci je to atraktívne, exotické až sexi povolanie.

A nie je to tak? Nie ste popálená, zjazvená?

Poviem to takto  – viac popálenín mám od hrncov, fritéz a rúry ako od fakieľ.