Dom umenia Arteska v Detve – centrum nezávislého umenia a kultúry – je multifunkčné nekomerčné nezávislé kultúrne a umelecké centrum zamerané na prezentáciu, tvorbu a vzdelávanie v aktuálnych prejavoch súčasného divadla, tanca, hudby, performance, filmu, súčasnej vizuálnej kultúry a umenia nových médií.
Fotograf Maroš Bauer sa po objavení priestoru spojil so svojím kamarátom fotografom Vratkom Boleslavským a po obhliadke sa ho rozhodli využiť a vytvoriť v ňom miesto pre prezentáciu umenia a stretávanie umelcov. Po dohode s Ľudmilou Ščevlíkovou vznikla Arteska s.r.o., aby vystupovala v mene umelcov. Maroš pre redakciu Netky.sk zodpovedal zopár otázok k prvotným nápadom a upresnil v čom spočíva výnimočnosť Artesky.
Ako si sa dostal k nápadu založiť Artesku? A čím je výnimočná?
Neviem či bol na začiatku nápad niečo zakladať. V určitom období svojho života som začal vnímať existenciu súčasného umenia a začal som ho vyhľadávať a chcel som sa o ňom dozvedieť čo najviac, porozumieť mu, naučiť sa ho vnímať. To však vyžadovalo veľa cestovania a mňa hnevalo, že v blízkom okolí neexistuje nič s takouto ponukou. Výhodou však bolo, že som mal pri týchto cestách možnosť navštíviť veľa nezávislých kultúrnych a umeleckých centier, spoznať sa s ľuďmi, ktorí ich založili a riadia, získať od nich cenné skúsenosti. Keď som potom neskôr pri hľadaní ateliéru natrafil na budovu bývalej školy v Detve, tak až tam prišiel nápad založenia Artesky.
A čím je výnimočná? Ťažko povedať, to by vedeli skôr povedať návštevníci. Nesnažili sme sa zámerne o nejakú výnimočnosť. Každé miesto je výnimočné tými, ktorí ho tvoria. My sme sa od začiatku snažili budovať domov, miesto, kde sa chceš vrátiť, kde sa cítiš dobre, kde ťa nič neobmedzuje, kde sa môžeš zapojiť, realizovať svoje projekty a byť jeho súčasťou. A z toho vzniká jedinečnosť Artesky. V podstate sme úplne bežné nezávislé centrum. Prinášame do Detvy rôzne formy umenia, ktoré reflektujú na súčasné veci okolo nás, učíme ľudí vnímať súčasné umenie, rozvíjame u nich tvorivosť na workshopoch, zaoberáme sa bežnými vecami okolo nás, či už je to životné prostredie alebo intolerancia, pomáhame deťom z Detvy realizovať ich vlastné projekty, dávame umelcom priestor na ich tvorbu, vytvárame priestor na spolupráce a prezentácie, hľadáme možnosti spolupráce s ostatnými organizátormi podujatí a podobne. Takže asi žiadna veľká výnimočnosť.
Čo ti učarovalo na umení?
Sloboda. Každé umenie, ktoré kedykoľvek vzniklo, bolo vo svojej dobe súčasné. V danej dobe bolo vždy niečím nové, prekračujúce hranice. A potom vždy niekto prišiel a začal určovať pravidlá a hranice. Potom prišlo obdobie dodržiavania týchto pravidiel, až kým sa nenašiel niekto, kto túžil po slobode a prekročil ich. A dnes sa pomaly dostávame k počiatku, kde môžeš mať absolútnu slobodu v tvorbe a môžeš prekračovať akékoľvek hranice a využívať všetky dostupné možnosti.
Celosvetová pandémia ti určite prekazila plány. Čo sa muselo oddialiť? Budeš pokračovať v pôvodných plánoch alebo máš medzičasom nové?
Keďže sme otvárali pol roka pred pandémiou, tak sme nimi vlastne ani nestihli poriadne začať. Takže vlastne tento rok len začíname naše plány uskutočňovať tak, ako sme pôvodne chceli. A či sa zmenili oproti pôvodným? Ani nie, skôr sa zmenil spôsob. Žiaľ, prišli sme o výhodu novootvoreného centra, ktoré vyvolávalo zvedavosť. Obmedzenia rovnako zanechali stopy na ľuďoch a len veľmi pomaly opúšťajú svoje vytvorené bubliny. My teda dnes hľadáme spôsoby, ako ich znova dostať do normálneho života. A hlavne sa konečne vieme dostať k deťom do škôl :-).
Vnímaš úpadok záujmu o umenie alebo je na čom stavať?
Vnímam úpadok záujmu ľudí o umenia, a práve preto je na čom stavať. Ten problém je dlhotrvajúci a je na nás, či s ním niečo urobíme. Nemôžeme očakávať, že ľudia budú mať záujem o čokoľvek, ak tomu nebudú rozumieť. Na Slovensku (a nielen tu) dlhodobo absentuje akákoľvek forma osvety. Máme tu síce osvetové strediská, ale ich činnosť tvorí minimálne v 90% prezentácia tradícií, v lepšom prípade sa dostanú k moderným formám. Neviem, či na Slovensku existuje ZUŠ, kde je odbor súčasného akéhokoľvek umenia, ale určite je v každej folklór. Na školách neexistuje žiadny predmet, kde by sa prezentovalo umenie ako také a už vôbec nie súčasné. Takže si nemyslím, že je úpadok záujmu o umenie, skôr je totálny úpadok smerovania umenia k ľuďom, a ak niekde je, tak je to skôr výnimka. Keď sme boli obhajovať náš prvý projekt v Arteske pred porotou, tak jeden porotca poznamenal, že sa mu to skôr zdá ako osveta, nie ako program kultúrneho centra. Tam som vtedy poznamenal, že ak by to robila osveta, tak by sme to nemuseli robiť my :-).
Čo ti na Slovensku chýba, ak hovoríme o podpore umelcov?
Nielen na Slovensku, ale aj inde, je stále zažitý predpoklad, že umenie, alebo vo všeobecnosti kultúra, si musí na seba vedieť zarobiť. To však takto nefunguje a vedie to len k degradácii celej spoločnosti. To je, ako by si učiteľovi povedala, že si musí na seba zarobiť a musí postaviť vyučovanie tak, aby mu žiaci boli ochotní zaň zaplatiť. Namiesto učenia by sme mali v školách estrády. A presne to sa deje dnes s kultúrou na Slovensku. Divadlá sú nútené hrať trháky, aby mali návštevnosť, kiná sú tlačené do premietania komerčných filmov, aby mali návštevnosť, točia sa seriály, aby mali sledovanosť a všetko je smerované do záujmu väčšiny ľudí, aby sa to dalo predať . A súčasne hovoríme o tej väčšine, ktorú nijako nevzdelávame. Čiže to, čo mi chýba v podpore umelcov, je zmena predpokladu, že by si mali na seba vedieť zarobiť a namiesto toho vychádzať z toho, že ak podporíme umelcov v ich tvorbe, tak je to investícia do vzdelania a zvýšenia kultúry národa.
Myslíš, že projekty ako Arteska majú dostatočnú podporu zo strany štátu?
Videla si v niektorom programe akejkoľvek politickej strany podporu rozvoja súčasného umenia? Ja nie. No a keďže štát riadia politici, tak odpoveď je jednoznačná. Každá politická strana však v programe rieši v rámci kultúry zachovávanie tradícií. Aby ma niekto nesprávne nepochopil, ja mám tradičné rád a rovnako ma po príchode do Detvy nesmierne zaujal folklór, ktorý som predtým až tak nevnímal. Rovnako som navštívil asi všetky slovenské múzeá. Takže je podľa mňa úplne v poriadku, že sa snažíme tieto veci zachovať a dokonca by som si prial vo folklórnej Detve viac folklórnych podujatí. Ale mali by spadať pod nejakú pamiatkovú inštitúciu, ktorá by sa starala o ich zachovanie. Nemalo by to však byť hlavnou podporovanou činnosťou ministerstvom kultúry, krajov a obcí. Tie by mali práve naopak maximálne podporovať súčasné formy kultúry a umenia. Lenže toto u nás nefunguje a niekde sa stratil odkaz tých ľudí, ktorí tie, dnes tradičné diela, vytvorili. Akoby sme zabudli, že to tradičné bolo vo svojej dobe súčasné. Keď si napríklad kedysi nejaký rezbár z Detvy povedal, že drevené kríže má každý rovnaké a rozhodol sa vytvoriť niečo iné a jedinečné. Alebo nejakému krajčírovi z Detvy napadlo, že vyrobí jedinečnú krátku košeľu. A to je ten odkaz – vytvárať jedinečné veci, nové, iné. My však namiesto podpory novej kreativity podporujeme vytváranie replík minulosti. A to je dnes aj dôvod, prečo nám mladá generácia uteká preč. Je síce právom hrdá na tieto minulé hodnoty, ale nemá záujem žiť v múzeu. Nenachádza v ňom totiž to, čo sa jej dotýka v súčasnom živote. Takže určite si nemyslím, že by mali akékoľvek súčasné projekty dostatočnú podporu od štátu.
Čím sú podujatia v Arteske výnimočné?
A zas sme pri tej výnimočnosti :-). Hlavne asi v tom, že sa snažíme do dramaturgie dostať čo najviac podujatí, ktoré reflektujú na súčasnosť, experimentujú, nie sú tvorené komerčne, tvoria ich profesionáli. A možno výnimočné je aj to, že u nás po každom podujatí účinkujúci neodchádzajú niekam do šatní, ale idú medzi divákov a spoločné rozhovory bývajú mnohokrát dlhšie ako samotné predstavenie.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies