Porozprávali sme sa s Martinom Navrátilom. Od svojich 18 rokov cestuje po svete. Vyštudoval históriu, kedysi sa venoval i písaniu správ z vojnových oblastí. Jeho posledný výlet bol v Afrike, v Čade. Bolo to v čase, kedy zastrelili tamojšieho prezidenta. Ako to dopadlo?
Martin Navrátil má 41 rokov, živí sa cestovaním po svete, kedysi bol dlho sprievodcom v cestovnom ruchu, a momentálne má najčítanejší cestovateľský portál Travelistan.sk, kde dáva cestovateľské rady, funguje aj ako cestovná kancelária. Je autorom niekoľkých kníh. Písal správy z oblastí, kde boli vojnové konflikty, tie následne poskytoval denníkom a portálom. "Išiel som vždy všetko na svoju vlastnú päsť," povedal Martin.
Založenie cestovnej kancelárie
Spočiatku to bolo myslené, ako cestovateľský portál, kde budú poskytnuté základné cestovateľské rady. "Precestoval som 180 krajín. Potom neskôr z toho vzniklo, že ma ľudia oslovovali, či by so mnou nemohli niekde vycestovať. So spoločníkom Peťom Hliničanom sme z toho urobili cestovku," povedal s tým, že keď sa zlepší pandemická situácia, budú u nich ponúknuté nejaké nové cesty.
Pandémia ich zasiahla rovnako, ako každého. "Našťastie, my sme nastavili nejaké veci, ktoré pre nás nie sú také tragické, ako pre iné cestovné kancelárie. Boli pripravené cesty, ale žiaľ bohu, nedalo sa. Vymysleli sme popritom ďalšie projekty, začali sme robiť podcast, ktorý je v prvej desiatke najpočúvanejší a online premietanie," vysvetlil nám Martin.
Výlet v Čade
"Čad ma chytil za srdce, a to úplne. Môžeš precestovať krajín koľko chceš, vždy natrafíš na niečo, čo ťa dostane. Túto expedíciu dávam do prvej trojky toho najlepšieho, čo som kedy prešiel. A viete čo je najlepšie? Že za mesiac sa ten cestovateľský rebríček môže úplne zmeniť," napísal na sociálnej sieti. Martin bol na výlete v Čade v momente, kedy bol zabitý tamojší prezident Débi. Débi bol prezident, ktorý mal vo svojich rukách moc už 30 rokov.
"V danom momente uvažuje človek skôr triezvo, príde sled otázok, na ktoré treba okamžite odpovedať, treba zmeniť cestu a situáciu. Všetci sme boli kľudní, na ceste do veľkého mesta. Ak by bola zlá situácia, šli by sme k posádke francúzskych légií. Každú chvíľu sa situácia menila. Potom sme vyhodnotili situáciu, že môžeme ísť do hlavného mesta," povedal Martin. "V Čade sa toho človek málo dozvedel, viac sme sa toho dozvedeli zo zahraničia," dodal.
V danom momente podľa neho nemysleli ani na strach, ani na paniku. Krajina bola uzavretá pred celým svetom, vrátane vzdušného priestoru. Mohla nastať situácia, že by rebeli, vzdialení od hlavného mesta cca 300- 400 kilometrov, zaútočili. V tom prípade by nemohli prekročiť hranice. Išli do Abéché, na juhu Čadu, mali záložný plán, že by sa schovali na vojenskej základni francúzskych légií. "Francúzi vybombardovali týchto rebelov, to už sme vedeli, že sa rebeli do hlavného mesta nedostanú, tak sme tam teda išli my," opísal situáciu Martin. V meste bol zákaz vychádzania a "vojaci na každých 100 metrov". Do hlavného mesta chceli stihnúť prísť do pohrebu prezidenta.
Podobná situácia v Mali
V roku 2013 sa Martin ocitol v podobnej situácii. "Vzbúrenci zabrali polovicu danej krajiny. Ale to som nešiel do hlavného mesta. S dvomi francúzskymi novinármi sme sa dostali až k samotnej línii, potom sa už ďalej nedalo dostať, tak sme sa vracali naspäť," zdôraznil Martin s tým, že sa našťastie neocitol v situácii, kedy po ňom niekto strieľal, alebo že by nad ním lietali guľky. Nestabilnú situáciu zažil i v Afganistane a Iraku, kde robil reportáže o Slovákoch, ktorí bojujú na strane ISIS.
"Cesty nehľadám kvôli tomu, či je to stabilná alebo nestabilná krajina, ja idem do krajiny, kde je nejaký príbeh a niekedy sa stane, že sa v takej krajine niečo vyvŕbi. Takéto veci ma neodrádzajú, lebo ja som dlho chcel robiť niečo v takýchto nestabilných krajinách," prezradil nám Martin. Jeho prvou dobrodružnou krajinou bol Afganistan. Ako študenta histórie ho už nebavilo čítať články o Afganistane od ľudí, ktorí tam neboli. Povedal si, že si ide vytvoriť vlastný názor. Tým, že tam človek je, však podľa neho nemusí danú situáciu pochopiť. "Prirovnávam to k tomu, že viem, že sa varí polievka, otvorila sa pokrievka, zacítil som vôňu, ale nevidím dnu, tak odhadujem, že sa varí slepačia polievka. Chcel som sa priblížiť pravde. Ked sa k niečomu vyjadrujem, chcem sa o niečo oprieť," povedal.
Podpora rodiny
Martin má plnú podporu svojej rodiny. Začal vo veku 18 rokov. "Mama vôbec nie je nervózna ," dodal s tým, že ju dokonca zobral do Afganistanu. "Mám veľké šťastie, že kamaráti i priateľka ma podporujú. Všetci v mojom okolí vedia, že som brutálne zodpovedný," povedal Martin s tým, že vždy keď niekam ide, zisťuje si aktuálne informácie. "Ako keď horolezec niekam lezie, zaisťuje sa skobami, to iste robím ja. Niekedy volám na ambasády, nájdem si nejakého človeka, ktorému môžem dôverovať a tak ďalej," dodal.
Za najčudnejšie miesto, ktoré navštívil, považuje Severnú Kóreu
Na tomto mieste sa človek nemôže ani porozprávať s domácimi. "Je to potemkiáda, divadlo, show must to go on, kde vám krajina ukazuje, že by chceli mať dokonalý režim, no je to len dríst. V skutočnosti je to omnoho horšie. Návštevník nikdy neuvidí koncentračný tábor, neuvidí hlad, to nie. To režim nechce ukázať. Ľudia nemôžu výjsť von v rámci voľného času, všetko je kontrolované, človek je odpočúvaný na izbe. Vytvára sa zidealizovaný pohľad na krajinu," považuje to za najbizarnejšiu krajinu, a vyjadril sa, že už nikdy viac.
Paradoxne je podľa jeho slov Severná Kórea "brutálne" bezpečná. "Väčšinou sú takéto dlhodobé diktátorské režimy bezpečné. Dávajú si pozor, aby sa nikomu nič nestalo. Tým oni zdôrazňujú, že sú bezpeční. Je to oxymoron. Cestujete v cestovateľskej bubline. Ide autobus a ulice sú vyľudnené. Domáci sa na vás nesmú pozerať. Každý zažije, akoby náhodné stretnutie so svadobčanmi, no je to hraná záležitosť," prezradil o Kórei.
Expedície
Jeho expedícia africkou púšťou nebola jeho prvou expedíciou. "Po Afrike cestujem dlho. Z 54 afrických krajín som ich navštívil takmer 40," vysvetlil Martin. Bol už aj v púšti v Mali, Alžírsku, Egypte, či pri Lýbijských hraniciach v Sudáne. Šli do stredu Sahary, do Ennedy, kde sa nachádzajú rôzne vegetácie. "Akoby ste vzali všetky parky USA, a dáte to tam," povedal.
Dva týždne šli cez najväčšiu piesočnú púšť Saharu, museli si zobrať všetko, lebo tam nie sú hotely, ani reštaurácie. Vonku bolo 50 stuupňov celzia. Popritom hľadá aj určité etniká a kmene, či karavany, ktoré žijú iným spôsobom života, o ktorom málo vieme, a potom o tej téme píše.
Zaujímavé cestovateľské podcasty su verejne dostupné na jeho webe. Spolupracuje s partnerom Petrom Hliničanom a kamarátom Palom Bruchalom. "Každý z nás cestuje iným spôsobom. Robíme si cestovateľský pingpong, rozprávame si svoje zážitky," pochválil sa Martin.
Želáme mu veľa ďalších cestovateľských i životných úspechov!
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies