Lukáš Baláž je nevidiaci masér, ktorý v súčasnosti pôsobí v Trnave. Niežeby zmienka o jeho hendikepe bola dôležitá, lebo svoju prácu si vykonáva poctivo bez ohľadu naň, existuje však všeobecný názor, že nevidiaci maséri sú akísi lepší. Že sú pozornejší a majú lepší hmat, preto viac pomáhajú. Hneď na začiatok Lukáš takéto zmýšľanie vyvracia, lebo podľa neho je treba vziať do úvahy, že hmat si aj oni vypestovávajú, že neprichádza sám od seba len preto, lebo nevidia.
Na začiatok rozhovoru porozprával čosi o masáži. Pre koho je vhodná?
„Masáž slúži ako prevencia. Ten, kto netrpí žiadnymi ochoreniami, by mal prichádzať tak či tak na masáž. Popri zamestnaní, či už fyzickom alebo psychickom, je totiž nutné, a to pre každého, aby sa bunky rýchlejšie obnovovali, aby sa zlepšil metabolizmus a odstránila únava,“ odkryl prvú skupinu ľudí, pre ktorú masáž predstavuje niečo prospešné.
No a potom tu máme druhú skupinu ľudí. Baláž hovorí, že sú to tí, ktorí už majú problémy s chrbticou. Alebo majú iné ochorenia, kde masáž tiež poskytuje úľavu.
„Masáž nenahrádza liečbu, ale je jej doplnkom. Uviedol príklad cervikobrachiálneho syndrómu, pri ktorom bolesť z krku vystreľuje do ramena a človek vtedy potrebuje dostať masáž. Potrebuje vtedy však aj fyzioterapiu a cvičenia."
Zaujímavé je, že masáž je tu s nami už veľmi dlho.
„Je to najstarší spôsob uvoľnenia od bolesti. Prišli na to už v starovekom Egypte a v Číne. Využívali ju vojaci, keď sa nachádzali uprostred bojov, boli zranení, tak sa masírovali a natierali olejmi. Alebo pri športových podujatiach sa masírovalo,“ povedal mladý masér s tým, že ani v našich končinách to nezostalo nepovšimnuté. Aj starí Slovania sa masírovali. Potom, ako prezradil, vznikali všelijaké zotavovacie kúpele. V Taliansku alebo v Turecku. Okrem liečby vodou, tam pribudli aj masáže.
Lukáš nie je masérom veľmi dlho. Teda, pravdaže, záleží aj na tom, čo považujete za dlho, ale nerobí to ešte ani päť rokov. Napriek tomu má zážitkov na rozdávanie.
Začnime tým temnejším. Takže stalo sa, že na masáž prišiel istý muž. Bolo to v období, keď svoje povolanie vykonával v Bratislave. Lukáš mu pokynul, aby si ľahol a muž sa rozrozprával. Že vraj ako dobre, že ho konečne niekde zobrali, lebo keď sa objednával inde, odmietali ho. Čudoval sa, ako môžu odmietať zákazníka, keď už tam raz bol. Lukáš masíroval, keď tu zrazu, mužova ruka vystrelila k nemu a dotkla sa ho na intímnych miestach. Mykol sa, ale pomyslel si, že to bol asi len omyl. Keď sa to však zopakovalo znovu, boli mu jasné dve veci. Po prvé, chyba to nebola. A po druhé, už sa nečudoval, že ho nechceli prijať iní maséri. Len čo muž odišiel, nahlásil to a celý večer ho trápili nepríjemné pocity.
Máme tu aj niečo smutné, čo súvisí s ľudskou potrebou blízkosti. Býva to totiž tak, že niektorí ľudia idú na masáž, aby sa vyrozprávali.
„Jedna pani prišla a začala hovoriť o tom, že čo sa jej všetko prihodilo v živote. Hovorila, že jej manžel má rakovinu a v podstate celýsvoj príbeh mi povedala. Nevšímala si masáž, pre ňu bolo dôležité, že sa môže zdôveriť,“ spomína si.
A nakoniec, aby sme neboli priveľmi temní či skúpi na veselšie, tak ešte dva zážitky.
„Raz som mal klientku, a keď som ju masíroval, stále ma usmerňovala, že kde a ako ju mám masírovať. Bolo vidno, že si masáž užíva, lebo vydávala dosť zvláštne zvuky,“ hovorí s úsmevom, lebo aj teraz si dokáže vybaviť tie zvuky. Tie zvuky, ako ich opísal, boli naozaj dooosť zvláštne.
„Bol deň, keď ku mne prišli len vysokí, svalnatí muži, pri ktorých som sa teda nadrel. Pomyslel som si, či sa na mňa dohodli,“ uzatvoril svoje rozprávanie.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies