ROZHOVOR Ondrej Kandráč: „Ideme do burčiakového obdobia – teším sa naň!“

Leto sa pomaly končí, ako by ste zhodnotili to vaše?
 

Vďakabohu sa všetko konečne rozbehlo, takže bolo divoké, ako si ho pamätám naposledy z roku 2019, tak nech sa to nepokazí! Vyslovujem veľký rešpekt divákom, ktorí prišli na naše koncerty, ktorí sa zabávali, tlieskali nám, spievali s nami, pretože vtedy má naša práca zmysel, keď to takto funguje.

Objavíte sa vo veľkolepej šou Tvoja tvár znie povedome. Dostali ste speváka, po ktorom ste túžili, že od tohto človeka by som si rád niečo zaspieval?

Nakrúcame, zatiaľ ani nie ešte, pravdou je, že každá spevácka poloha, ktorú som zatiaľ absolvoval, bola pre mňa veľkou výzvou. Veľmi sa teším z partie, ktorá tam je, podávajú naozaj skvelé výkony, je to „premakaná“ šou a myslím si, že to zaujme, pobaví, zrelaxuje divákov, oddýchnu si pri tom. Verím, že pocítia, že všetci dávame zo seba maximum.

Aká bola vaša prvá reakcia, keď ste dostali ponuku účinkovať v šou?

Potešilo ma to a celé nakrúcanie je zaujímavé aj v tom, že mám koncerty so svojou kapelou. Dnes sme celý deň nakrúcali a ja som musel pred záverom odísť do Vrábľov, takže museli improvizovať a vymyslieť záver bezo mňa.

Máte vysnenú pieseň či interpreta, ktorého by ste si s chuťou zaspievali?

Mám ich veľa, otázka je, či tú úlohu aj dostanem. Počúvam rád piesne Karola Duchoňa, priznám sa, v obľúbenosti hudby som tak trochu retro – milujem česko-slovenskú pop music 60. a  70-tych rokov,  pesničky Waldemara Matušku, Golden Kids, teraz smútime za Hankou Zagorovou, jej skladby boli absolútne nadčasové. Helena Vondráčková je skvelá svojím repertoárom, Václav Neckář, Petr Spálený, ale aj mnoho mnoho ďalších a hoci som v ich začiatkoch nebol na svete, ich hudba sa mi veľmi páči a rád ju počúvam.

Sú to legendy, ktoré mali okolo seba tím spolupracovníkov – textárov, skladateľov, aranžérov – a oni boli páni speváci. Možno je dnes trochu chyba, že každý si chce robiť všetko sám a ešte aj spievať, ale nie sme tu preto, aby sme hodnotili, radšej sa vráťme k vám – stihli ste aj dovolenku?

Samozrejme, boli sme s rodinkou mojou po Slovensku, pre mňa sú najkrajšie zážitkom dovolenky, ktoré prežívam so svojimi najbližšími; mám tri deti, úžasnú manželku, v zásade mi je jedno, kde to je, len nech sme spolu.

Čo zaujímavé ste ukázali deťom na Slovensku?

Vďaka mojej práci majú možnosť poznať celé Slovensko, naozaj každý región, a teším sa, že som im mohol ukázať aj Česko, vďaka koncertom s Čechomorom. Cez prázdniny bola možnosť, že mohli cestovať so mnou a stále sa im snažím vštepovať myšlienku čechoslovakizmu. Boli sme roky súčasťou jedného štátu, mentálne sme si veľmi blízki, moji priatelia, rodina sú roztrúsení po oboch krajinách.

 Ako prišlo k tejto spolupráci s Čechomorom?

Dokopy nás dali naše produkcie a ja sa z tejto spolupráce veľmi teším, nehráme len sólo koncerty, že jeden, potom druhý. Máme aj spoločné chvíle na javisku, spoločný repertoár, spoločné piesne a má to neuveriteľný náboj. Je to pre mňa o to vzácnejšie, že dlhé roky ich obdivujem. Dokonca si spomínam, ako som v Košiciach stál poctivo v rade na lístky na jeden z mojich prvých koncertov, bol to práve Čechomor. Preto si podobné stretnutia s legendami veľmi vážim, nie sú to obyčajné momenty, keď sme spolu na javisku.

Čo zaujímavé vás čaká okrem koncertov a nakrúcania Tvojej tváre?

Do Vianoc je toho veľa, lebo naozaj sa ten život rozbehol naplno, plánované sú aj ďalšie nakrúcania, ale ešte nemôžem všetko prezrádzať. Koncertov máme požehnane a už musíme myslieť aj na to, že budú Vianoce. Chystáme vianočný projekt V slovenskom Betleheme, ktorý zastrešuje moja nadácia – Nadácia Ondreja Kandráča – a výťažok z toho koncertu smeruje k rodinám, ktoré majú talentované deti, ale nemajú dostatok prostriedkov na rozvoj ich talentu. Napríklad im nemôžu kúpiť hudobný nástroj, lebo na to nemajú. Pomohli sme už niekoľkým rodinám, napríklad v minulom roku v Púchovskej doline, kde sme podporili viacero rodín s talentovanými deťmi. Teším sa z toho, že moja práca má aj charitatívny, ľudský efekt.

Býva dobrým zvykom, že umelec, keď dosiahne istý level popularity, dokáže ovplyvňovať masy ľudí a venuje sa aj charite – bolo pre vás náročné rozhodovanie, ktorým smerom sa vydať v charite?

Hlavne som rád, ak pomoc je adresná, konkrétna, že naozaj viem, kde presne peniaze skončia, nie v nejakom všeobecnom združení či organizácii. Ak už ľudia vyzbierajú peniaze, nech sa dostanú do správnych rúk, kde naozaj pomôžu a v mojej nadácii sa to deje. Samozrejme som poprosil rodičov, aby nám posielali videá z vystúpení, z úspechov, ktoré tie deti dosahujú, a nevylučujem, že sa stretneme na jednom pódiu. Sám viem, aké je dôležité dostať šancu a pomocnú ruku, aj ja som ju viackrát dostal, pomôže to pohnúť sa ďalej a nie je klišé, keď sa hovorí, ak chceš človeka nasýtiť, nedaj mu rybu, ale nauč ho loviť ryby. Preto je dôležité podporovať mladých, či je to hudobný, herecký, športový alebo iný talent, nech len robia, tvoria a nech sú prínosom pre seba aj okolie. Nech majú radosť zo svojho života a toto je alfa a omega aj môjho prístupu k životu a ľuďom.

Dnes je tendencia kritizovať mládež, že má len plnú hlavu mobilov, tabletov a počítačov, je lenivá nezaujíma sa o nič... Ako to vidíte vy?

Mládež je vždy presne taká, aká má byť. Aj ja, keď som prežíval pred a pubertálne obdobie, som počúval starších ľudí ako lamentovali – ach, tá dnešná mládež, už to nie je to, čo bývalo. Nikdy nebude mládež rovnaká, každá generácia má iný vývoj, iné možnosti, ale obdivujem mladých ľudí, ich energiu, ich životaschopnosť a nevidím žiadne prvky anomálie. To že ovládajú IT technológie, smartfóny, počítače a čo ja viem čo ešte, je obrovský fenomén, s ktorým sa treba naučiť žiť. Telefón je rovnako potrebný ako krájač chleba, treba sa s ním naučiť pracovať rovnako ako so sociálnymi sieťami. Ak sa deťom venujete, ak ich správne nasmerujete, dokážete v nich vzbudiť záujem, zvedavosť po niečom novom, deti sa vám odvďačia za váš čas, záujem, priazeň, snahu, pozornosť.

Mohlo by vás zaujímať: ROZHOVOR Jorge Gonzáles: „Keď som uvidel topánky na podpätkoch, obul som si ich a chodím v nich doteraz.“

Teší vás, že syn má záujem o hudbu, hru na husle?

Nemal na výber. (Smiech). Deti väčšinou napodobňujú rodičov, kto vie ešte akou cestou sa bude uberať, dôležité je, aby deti našli svoj zmysel života, cieľ, radosť, aby boli šťastné.

Na záver taký, ešte letný, odkaz čitateľom?

Hral som niekde na Záhorí a tam som počul fórik, koľko ročných období existuje – jar, leto, burčiak a zima. Prichádzame do toho najkrajšieho – burčiakového obdobia. Sám som vinár, obdivujem ľudí, ktorí vedia víno dorobiť, teším sa na toto obdobie – burčiaku, jarmokov – a želám nám všetkým, nech sme zdraví, šťastní, nech sa tešíme zo života a nech sa to nezmení.