ROZHOVOR Petra Palevičová vydala kuchársku knihu. Využije ju aj na svoju svadobnú hostinu?

Súčasťou večera bola aj módna prehliadka Rebeccy Just a  bohatá tombola. Pre Netky sme vyspovedali autorku knihy Petru Palevičovú, ktorá začiatkom roka súťažila aj v relácii Bez servítky, a v galérii fotografií nájdete aj dva recepty z knihy.

Mali ste sen, ambíciu, napísať kuchársku knihu?

Absolútne. Dokonca som neinklinovala ani k vareniu, až keď som sa dala dokopy s mojím priateľom Martinom, čo je asi šesť rokov dozadu, začala som sa intenzívnejšie venovať vareniu a pečeniu. Láska k vareniu prišla s láskou. 

Takže sa potvrdilo, že láska ide cez žalúdok...

Doslova. Dokonca mi moja mamina hovorievala, že ak si chcem získať muža, najlepšie je to cez dobré jedlo. Ako som spomenula, s Martinom sme spolu šesť rokov, sú tam veselé i ťažšie chvíle, ako to vo vzťahu býva. Našli sme si však štýl spolužitia, ktorý nám obom vyhovuje.

Čo napríklad spadá do vášho štýlu?

Hlavne sa neobmedzujeme, nedržíme sa navzájom na reťazi, zdá sa nám to prirodzené a neláka to nikoho k žiadnym mimochúťkam.

Takže telefón môže pokojne nechať kdekoľvek voľne položený, neláka vás kuknúť, čo tam skrýva?

Nie, nikdy ma nelákalo hrabať sa mu v telefóne, je to jeho súkromie, súkromie človeka, s ktorým žijem, máme intímny vzťah, ale rešpektujeme si navzájom súkromie. Keby som mala syna alebo dcéru, určite by som bola zvedavá na obsah telefónu už kvôli bezpečiu dieťaťa. V prípade partnera si myslím, že to nepatrí do vzťahu kontrolovať telefón a osobné veci.

Ako vznikala kniha, radil vám Martin, ktoré recepty do nej dať?     

Nie. Pripravovala som ju postupne, lebo vydavateľka Gabika Zorgovská na mňa vyhŕkla, že chce v priebehu mesiaca aspoň 300 receptov, z ktorých budeme vybrať, čo som vedela, že je nereálne. Ale sľúbila som jej za tri mesiace sto receptov (smiech), ktoré však nebudú len moje vlastné, ale poprosím aj  kolegov, kamarátov. Súhlasila, a tak som sa pustila do práce. Napokon sa do knihy dostalo okolo 150 receptov a priznám sa, ani netuším, koľko je mojich, hoci, samozrejme, väčšina.

Spomenuli ste, že predtým, ako ste stretli Martina, ste príliš nevarili. Mama vás nenútila?

Nie, dostala som sa k tomu skôr tak prirodzene. Mama bola vychýrená pekárka a ja som ako osemročná upiekla svoju prvú bábovku. Odvtedy som ju už piekla len ja. V tínedžerskom veku som mala ako každý mladý človek iné priority, tam to občas zaváňalo príkazmi, ale pravda je, že s mamou som rada robila všetky práce.

V knihe je napríklad recept na tortu, ktorá nesie názov Martin na bielom koni – je vymyslená vami špeciálne pre vášho priateľa?

Torta vnikla vlani a bola do knihy dodaná dodatočne, nakoľko kniha už tri roky ležala pripravená na stole, lebo sponzori, pandémia, na čo ísť s knihou von, keď sa nedá riadne vypraviť do sveta, lebo sa nemôžeme stretávať. Čakali sme, potom sme doplnili niektoré recepty, nejaké sme vyhodili, a keď mal Martin meniny, vytvorila som mu túto tortu. Predtým bola jeho obľúbená „makový Muro“, lebo ho v súkromí volám Muro a ľúbi mak. Vlani povedal, že toho maku je už nejako veľa, tak som skúsila s orechmi. Dostala som kúpiť figúrku bieleho koňa a postavičku, ktorú som na koňa posadila, ozdobila som ju inak a potešil sa. Dodnes má koníka zastoknutého medzi perami a vraj to bolo milé. Nebola to špeciálne mnou vymyslená, ale vylepšila som pôvodnú. Rada kreujem nielen pri pečení, ale aj pri varení; ak sa mi niečo nezdá, nahradím to niečím iným a vznikne nové jedlo.

Čo vás ešte inšpiruje kreovať jedlá a koláčiky?

Niekedy kreujem aj preto, že mi chýbajú pôvodné ingrediencie, tak nahrádzam (úsmev). Potom je však problém uvariť dvakrát to isté jedlo, lebo spontánne nahradím, nezapíšem si a potom už neviem. Používam aj finty. Niektorí ľudia napríklad považujú kuracie prsia za veľmi suché, no keď ich pocitrónujeme a necháme trochu odstáť v citrónovej šťave, sú chutné a šťavnaté. Aj paradajkovú polievku robím podľa mamy, ktorá nedávala vodu ani múku, ale paradajkový pretlak so šľahačkou.

Hovoríme tu o chutných jedlách, tortách, ale vaša postava pripomína skôr osobu, ktorá len vodu pije...   

Cvičím, starám sa o seba, ale nie pre svaly, veľmi sa mi nepáči, ak je žena svalnatá, samozrejme, pokiaľ to nie je profesionálna športovkyňa. Páči sa mi, keď má žena štíhlu, pevnú postavu. Okrem toho potrebujem vybiť energiu, dobiť sa endorfínmi a toto sú dôvody, prečo ja cvičím. Dokonca mám danosť, že ani sladké mi nejako mimoriadne nechutí. Keď upečiem niečo, ochutnám, či je to ok, aby som to ponúkla, ale nezjem pol torty alebo pol plechu koláčikov.

Vráťme sa ešte k láske – plánujete s Martinom posunúť váš vzťah aj k oltáru?

Spoločne sme dospeli k názoru, že svadbu k životu, láske, k vzťahu nepotrebujeme. Mnohí vnímajú a berú svadbu aj ako obmedzenie, klišé, záväzok, ktorý človeka zväzuje v istých sférach. Ak sa dvaja majú radi, vyhovujú si, je jedno, či sú spolu zobratí alebo nie.

Mohlo by vás zaujímať: ROZHOVOR David Kraus: „Na Slovensku je najviac krásnych ´ženských´ na meter štvorcový.“