BRATISLAVA – Mnohí mladí ľudia aj napriek pandémii nového koronavírusu túžia po vlastnom bývaní. V rozhovore s ekonomickým analytikom sa dozviete, či a do akej miery banky sprísňujú podmienky pre získanie hypotekárnych úverov, akou veľkou časťou vlastných prostriedkov by mali disponovať žiadatelia o úvery na bývanie a či Slovákov odradila neistá situácia v súvislosti s pandémiou zadĺžiť sa.
Anaylitik Tatra banky Boris Fojtík pripustil, že v dôsledku pandémie sa predpokladalo, že dôjde k spomaleniu vývoja hypotekárnych úverov, ako aj nižšiemu záujmu zo strany klientov o tieto úvery. Ako uviedol, táto predikcia sa nepotvrdila. Dodal, že k istému poklesu síce došlo, avšak ide skôr iba o “kozmetické úpravy“ na trhu s hypotékami.
Ľudí pandémia neodradila
„Ak sa bavíme, že úvery nerástli na úrovni 11% ale iba 9%, tak to je defakto minimálna zmena. V zásade to vyzerá tak, že tento trh nebol zasiahnutý epidemiologickou situáciou,“ skonštatoval odborník s tým, že jediná zmena, ktorá nastala je spomalenie čerpania spotrebných úverov.
Teda pôžičiek, ktoré nie sú kryté nehnuteľnosťou, čo si odborník vysvetľuje tým, že klienti sú opatrnejší pri zadlžovaní sa na menej potrebné veci, ktoré sú štandardne financované spotrebným úverom (auto, dovolenka, spotrebná elektronika a pod.). Zároveň podotkol, že sa klienti vo väčšej miere snažia tieto úvery predčasne vyplácať prostredníctvom navýšovaním hypotekárnych úverov.
Aj napriek sprísňovaniu podmienok za uplynulé roky zo strany Národnej banky Slovenka (NBS), rast úverov na Slovensku pokračuje. Oproti roku 2017, kedy bol medziročný nárast na úrovni 15 percent, aktuálne sa pohybuje na úrovni 9%, pričom prvú vlnu epidémie máme za sebou a druhú pred sebou.
„Pokles nárastu je iba veľmi mierny,“ poznamenal Fojtík s tým, že trend zadlžovania slovenských domácností je aj napriek okolnostiam jedným z najvýraznejších v rámci EÚ.
Analytik pritom upozornil, že v rámci krajín Vyšehradskej štvorky sa Slovensko dostalo z pohľadu fyzických osôb z najmenej zadlženej krajiny na najviac zadlženú krajinu v regióne.
Čiastočne sa na tom podieľajú aj pôžičky napríklad na dovolenky či na nákup vianočných darčekov, ktoré označil odborník za veľmi neproduktívne investície, čím sa zároveň zvyšuje aj riziko ich nesplácania.
Hrozí sprísňovanie podmienok získania úverov?
Analytik poznamenal, že vzhľadom na epidemiologickú situáciu a zvyšujúcemu sa rastu počtu nezamestnaných, môžu banky klientov vyhodnocovať o niečo rizikovejšie. Čo sa v praxi môže prejaviť tak, že od bánk dostanú nižšie sumy ako pôvodne žiadali.
V prípade hypoték môžu banky vyžadovať väčší objem vlastných prostriedkov. „Banky musia byť ostražitejšie. Sú tu totiž určité regulácie, ktoré zaväzujú banky zohľadňovať riziká,“ povedal Fojtík.
Zdôraznil, že jedným z faktorov ovplyvňujúci dostupnosť úverov či hypoték, môže byť aj zvyšujúci sa počet klientov, ktorí požiadali o odklad splátok svojich hypoték.
Dodal však, že dáta zverejnené NBS o domácnostiach, ktoré využili túto možnosť však nie sú dramatické, preto neočakáva, že by banky začali ku svojim klientom pristupovať oveľa striktnejšie z titulu nesplácania svojich záväzkov.
Mohlo by vás zaujímať: Slovákov čakajú ťažké časy, NBS zverejnila prognózu o vývoji slovenskej ekonomiky
Hrozí koniec lacných hypoték?
Fojtík uviedol, že neočakáva žiadny dramatický rast úrokových sadzieb na hypotékach. Vysvetlil to tým, že ECB sa bude snažiť podporiť rast eurozónovej a teda aj slovenskej ekonomiky politikou lacných peňazí.
„Ja mám niekedy pocit, že si mnohí neuvedomujú, že na Slovensku máme jedny z najlacnejších hypoték v Európe vďaka nízkym úrokovým sadzbám,“ povedal Fojtík.
Dodal, že ak aj vzrastie úroková sadzba hypoték, bude sa to hýbať iba na úrovni niekoľkých desatín percenta, čo sa už v princípe aj udialo. Od marca tohto roka úrokové sadzby hypoték vzrástli z 1,18% na 1,4 %, čo nepovažuje za žiaden výrazný nárast a hypotéky ostávajú aj naďalej veľmi lacné.
Podľa neho tak žiaden koniec lacných hypoték nehrozí aj napriek tomu, že dôjde k miernejšiemu nárastu na úrokoch. „Stále máme nižšiu sadzbu ako v Nemecku či v Rakúsku a v zásade o 2 desatiny percenta nižšiu ako je priemer eurozóny. Ja som zažil obdobie, kedy boli úrokové sadzby hypoték 5 percent, čo už nepovažujem za lacné hypotéky,“ vysvetlil analytik.
O výraznejšom raste by sa dalo hovoriť až vtedy, ak by tieto sadzby dosiahli úroveň dvoch percent, načo však odborník nevidí žiaden dôvod, pretože ECB bude tlačiť na uvoľňovanie menovej politiky v krajine.
Zároveň zdôraznil, že pri dnešnom konkurenčnom boji, kedy banky tlačia úroky veľmi nízko, sa dá len ťažko hovoriť o ich ziskovosti. Analytik vysvetlil, že rast úrokových sadzieb ovplyvňuje najmä menová politika ECB, makroekonomické podmienky na Slovensku, úroveň nezamestnanosti, príjmová úroveň až po rizikovosť štátneho dlhu, teda do akej miery je štát schopný splácať svoje záväzky.
Banky už neposkytnú 100% ceny nehnuteľností
V rámci hypotekárnych úverov sa už nedá získať 100% ceny z nehnuteľnosti, ako tomu bolo ešte pred pár rokmi. V rámci regulácie musia žiadatelia disponovať aj vlastnými prostriedkami, čo je limitované legislatívnym opatrením.
Ako informoval Fojtík, banka môže v súčasnosti poskytnúť maximálne 20 % objemu schválených úverov do 90 % hodnoty nehnuteľnosti. Keďže nie každý klient môže získať 90 percentné financovanie úveru, Fojtík odporúča, aby mali klienti k dispozícii vlastnú hotovosť alebo na dofinancovanie ceny nehnuteľnosti využili bezúčelový spotrebný úver.
Načo sa pri výbere hypotéky zamerať?
V rámci vybavovania hypotéky by sa mali klienti sústrediť na dobu fixácie úrokovej sadzby, ktorá im garantuje nemennosť výšky splátky počas presne stanoveného obdobia.
Žiadatelia o hypotéku by sa´mali sústrediť na výšku úrokovej sadzby, ako aj podmienkam, za akých ju dokážu získať. Napríklad, či nie je podmienená využívaním
iných produktov banky.
Fojtík však zdôraznil, že v prípade rozhodovania sa o tej správnej hypotéke je treba prihliadať na viacero faktorov, pričom každému môže vyhovovať niečo iné.
„Každý klient má svoju individuálnu situáciu, ktorú si musí dobre zvážiť, čo je pre neho najvýhodnejšie. Niekedy môže byť lepšia kratšia inokedy dlhšia fixácia. V prípade, že klient kupuje nehnuteľnosť na bývanie iba na určité obdobie, povedzme na päť rokov, zobrať si 10 ročnú fixáciu nemusí byť pre neho tou najsprávnejšou voľbou. Dôvodom je, že v prípade, ak by chcel predčasne splatiť svoju hypotéku tak by s tým mohol mať dodatočné náklady. Takže, v tomto prípade je možno lepšie vybrať 5 ročnú fixáciu,“ radí Fojtík.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies