Nie každá rodina má šťastie vo financiách, niektorí drú a drú od svitu do mrku, ale napriek tomu sa im akosi nedarí. Niektorí, áno, sú aj takí, ktorí si musia dobre premyslieť, či kúpia viac potravín, alebo doprajú deťom potrebné veci do školy, či dajú prednosť slávnosti v jeden deň, alebo radšej ušetria, aby bolo čo na taniere nakladať aj v iné, neslávnostné večere.
Zrejme všetci si uvedomujeme, že to tak nejako na svete chodí, že nie vo všetkých domácnostiach existuje hojnosť, ale sú to len také záblesky, sekundy, keď nás to napadne, ale žijeme si svoje životy, plníme si svoje povinnosti. Ešteže sú občianske združenia, ktoré sa podobnými myšlienkami zaoberajú nielen na chvíľu, ale stále. Porozprávali sme sa s Karin, ktorá je štatutárkou združenia BUNT a iniciátorkou krásneho projektu s názvom Štedrá večera.
S kamarátkou
„S mojou kamarátkou sme premýšľali, ako pomôcť rodinám v núdzi, napadol nám gastrolístok. Oslovili sme známych, vytvorila sa udalosť na facebooku, mohli sa zastaviť na dobrom trhu, kde svoj lístok vhodili do krabice. Veľa sme sa rozprávali, vysvetľovali sme, že sme občianske združenie, aj sme mali spoluprácu s kaviarňou, zamestnanci kaviarne oslovovali ľudí s tým, že je tu takýto projekt. Tak nám poštou chodili gastrolístky, my sme ich 20. decembra odovzdali nám vybraným rodinám. Sú to rodiny, ktorých deti my podporujeme a sprevádzame na stredných školách. Tie rodiny míňajú všetky peniaze na školu, niekedy sú na tom tak, že sa musia rozhodnúť, či nakúpiť deťom knihy a potrebné veci, alebo nakúpiť niečo na Štedrý deň. Pre nich bolo najdôležitejšie vzdelanie, a preto pre nich bol tento deň taký ako každý iný deň, nič slávnostné,“ prehovorila Karin o počiatkoch a už trošku aj nadškrtla, že úlohou občianskeho združenia nie je iba povzniesť atmosféru Vianoc a priniesť ju tam, kde chýba, ale aj pomáhať stredoškolákom, byť ich nádejou, sprievodcom za lepšou budúcnosťou.
Autentické
Karin sama nevyrastala v podnetnom prostredí, ako Rómka si musela cestu za vzdelaním vyšliapať, chcelo to úsilie a občas aj zatnúť zuby, keď boli nenávistné poznámky príliš pichľavé a dotýkali sa jej duše.
„Ja som chcela založiť občianske združenie, ktoré by bolo autentické a reálne by sa pomáhalo. Mnohé občianske združenia sú len papierové a veľmi mi to prekážalo. Chcela som docieliť nejakú zmenu, a tak som sa rozhodla ísť touto cestou. Z vlastnej skúsenosti viem, aké je ťažké prísť do nového prostredia, viem, aké je to stretávať sa s odmietnutím, aké je to udržiavať stále nervy na uzde, viem, čo to znamená, že potrebujete doučovanie a doma sa nemáte na koho obrátiť. Toto zažívali aj títo žiaci, preto je občianske združenie autentické.“
Na rodičovskom
Karin prezradila, že keď sa rozvíja spolupráca medzi občianskym združením a mládežou, snažia sa čo najviac zapojiť aj rodičov, aby si uvedomili, že i oni sú žiadanou a nanajvýš potrebnou súčasťou vzdelávacieho procesu, že aj na ich slove záleží, že aj ich prítomnosť je vítaná. Aktivít je však viac ako dosť, zahŕňajú jednak komunikáciu s rodinou, jednak komunikáciu so samotnými študentmi, naozaj sa majú kam obracať, aby to všetko udržali v čo najlepšom stave.
„Chodili sme na rodičovské, potom sme rodičom povedali, aby šli s nami, aby sa nebáli, že to nie je nič zlé, že sa dozvedia, aké sú ich deti šikovné. Oslovovali sme firmy aj čo sa týka doučovania. Boli situácie, že v triede bol nejaký prívrženec Kotlebu, začal mávať narážky a potom to tých žiakov trápilo. Volali mi, že čo majú robiť, ako sa zachovať, keďže sú temperamentní, nebolo im to jedno, nechceli mať problémy, ale zároveň to nedokázali len tak prehltnúť. Pýtali sa ma alebo kolegov zo združenia, či oni nie sú ľudia, či si nezaslúžia lepší prístup. Vždy sme pre nich boli taký podporný tím na strednej škole.“
Reakcia
A keď už sa zvrtla reč na vyhýbanie sa konfliktom, trošku sme sa pozastavili a Karin dostala otázku, čo v takom prípade poradila, ako sa situácie vyriešili tak, aby nedošlo k ostrým hádkam.
„Moja reakcia bola taká, že sa majú pozastaviť, predýchať to, nereagovať. Povedala som, pokiaľ ty nebudeš reagovať, on prestane. Po troch mesiacoch sme spísali žiadosť, pod ktorú sa podpísali spolužiaci, aby ten s nenávistnými komentármi bol preradený do inej triedy a aj sa to podarilo.“
Silný moment
Počas svojho pôsobenia Karin iste zažila viac ako jeden moment, pri ktorom jej srdce zahrial pocit spokojnosti, veď koniec koncov aj jej zásluhou sa mení postoj rodín, aj vďaka jej nápadom príbytky spoznávajú, čo je to absolvovať skutočnú štedrú večeru. Čo však za najsilnejšie považuje ona sama?
„Silný moment pre mňa bolo, že tí stredoškoláci ukončili vzdelanie. Keď ich vidím, ako majú zamestnanie na dobu neurčitú, sú spokojní, sú ochotní pomáhať ďalej a sú tiež prispievateľmi do tohto projektu. Dostala sa im pomoc a teraz oni chcú pomáhať tiež.“
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies