ROZHOVOR Rozvodom sa život nekončí. Mladá žena porozprávala svoj príbeh a priznala, koľko rokov nedokázala ani slovo rozvod vysloviť

Žijeme však v nedokonalom svete, v ktorom veci nie sú také, aké by sme chceli, aby boli, dejú sa aj krivdy, existuje nespravodlivosť. A aj sa rozvádza.

Toto je príbeh Tatiany, mladej ženy, ktorá vyslovila svoje áno a jakživ by si nedokázala predstaviť, že by niekedy čo i len pomyslela na rozvod, a predsa jej realita zaklopala na dvere.

Desať rokov

Len čo sa Tatiana vydala, nastali pravé manželské dni, narodila sa dcéra, čas plynul a aj rozdiely sa začali prejavovať.

„Desať rokov sme boli manželia, ale spolu sme žili len tri roky. Potom zvyšných sedem rokov sme boli odlúčení,“ spomína si Tatiana, ktorá už počas odlúčenia čelila viacerým zvedavým otázkam. Všetko sa to dialo v rokoch 90., keď sa na čosi také nazeralo ešte horšie ako teraz, v súčasnosti už spoločnosť poľavuje zo zásad, ale vtedy boli iné pohľady, viac sa kritizovalo a hodnotilo.

„Okolie reagovalo už predtým na odlúčenie. Aj suseda vyzvedala, že ako je možné, že nebývame spolu. Bývali reči, väčšinou zlé, jeho videli ako tichučkého, mňa ako smelšiu, tak to dávali za vinu mne. Bolo to veľmi ťažké, jedna žena ma dokonca navštívila a povedala mi niečo veľmi drsné, prekážalo jej, že som bez manžela.

Ľudia sa správali podľa toho, čo počuli, nespýtali sa nás obidvoch, aby si urobili názor.“

Obidvaja

Samozrejme, Tatiana vôbec neodkrajuje ani zo svojho podielu a roky nazbieravania múdrosti a skúseností jej pomohli, aby porozumela, v čom ktvel najväčší problém.

„Nechceli sme rozvod, lenže nechcela som byť ani s ním. Bola som veľmi tvrdohlavá, mnohé veci zlyhali na tvrdohlavosti nás oboch.“

Rozvod

Až nakoniec, po desiatich rokoch sa objavila okolnosť, nastala situácia a rozdielne pohľady zapríčinili, že sa uskutočnilo predtým nemysliteľné.

„Mala som malé dieťa, nikdy by som si nepomyslela, že manželstvo sa mi rozpadne. Po rozvode som bola v šoku, myslela som si, že keď sa to ukončí, budem sa cítiť slobodnejšia, ale ostala som smutná. Ubitá. Moja mama dúfala, že si to rozmyslíme, ešte aj počas súdneho pojednávania sa nádejala. Psychicky som sa s tým všetkým vyrovnávala. Mama mi bola veľkou oporou, hovorievala mi, že musím sa vzchopiť kvôli dieťaťu, že sa nesmiem utápať v žiali.“

Rozvod je jedna vec, ale vnútorné uzdravovanie zasa iná, a to neprišlo z minúty na minútu, chcelo to trpezlivosť, odpustenie sebe aj tomu druhému a, áno, aj lásku. Keďže v hre bolo aj dieťa, Tatiana si uvedomovala, že sa musí podľa toho aj správať, že dcérine záujmy sú prvoradé, lebo hoci ona sa rozviedla, otec zostal otcom a už to tak bude navždy. Aj preto bolo dobré, že jednak ani v rodine, ale jednak ani ona sama, nevypúšťala každé slovo, ktoré jej napadlo, ale sa starostlivo zvažovalo.

„Nikdy som dcére nepovedala na otca nič zlé, naozaj nikdy,“ zdôraznila Tatiana, lebo práve toto považuje za dôležité, aby matky nedovolili hnevu či zatrpknutosti ohovárať pred deťmi, ktoré sú navyše v tom celom nevinne.

Päť rokov

Vnútorné uzdravovanie som už spomínala, Tatiana sa, napríklad, päť rokov trápila s čímsi, čo možno niektorí nebudú vnímať ako starosť, ale pravdou je, že v emocionálnom rozpoložení je naozaj niekedy namáhavé čo i len správne pomenovať udalosti.

„Slovo rozvod som nevedela vypustiť z úst päť rokov. Nevedela som prijať, že sa mi niečo také vôbec stalo.“

Naučila sa však znovu smiať, našla veľa krásneho, venovala sa veciam, čo ju nielen bavia, ale ju aj napĺňajú a s bývalým mužom, s ním má momentálne veľmi dobrý vzťah. Napokon sa predsa len objavil spôsob, ako komunikovať v láske a v priateľskom naladení.

„Aj svokrovi zvyknem poslať pohľadnicu, a keď ju dostane, chváli sa pred celou dedinou, čo je taký natešený, že som mu napísala.“

Návšteva

Tatianin príbeh ukončím pripomienkou na jedno jej stretnutie. Viete, ono to niekedy tak býva, že keď sa človek rozvedie, možno by ste čakali, že bude rozvádzanie sa schvaľovať či nejako ešte aj velebiť, ale opak je pravdou. Každé manželstvo je iné, každá bolesť individuálna, a čo sa týka Tatiany a jej manželstva, ona sama vraví, že pre nich to bolo vyslobodenie, lebo sa trápili. Raz ju však navštívila jedna žena, neupravená a nešťastná so slovami, že aj ona sa rozvedie, že bude nasledovať jej príklad.

Tatiana sa na ňu pozrela a vyhlásila:

„Nie, choďte domov, upravte sa a bojujte za svoje manželstvo.“