ROZHOVOR Tomáš Bezdeda: „Hádkami a nadávkami situáciu nevylepšíme. Mne pomáha príroda.“

Prežívate pekné predvianočné obdobie a skrášľujete ho aj iným ľuďom, lebo ste im pripravili pesničku Krásne a veselé...

Vianoce a aj toto predvianočné obdobie mám rád, milujem ho. Väčšina muzikantov skladá vianočné piesne v lete, aspoň to hovoria. Moja vianočná pieseň začala vznikať začiatkom novembra, vonku zima, dni sa skracovali. Kamarát mi poslal text, či by som ho nezhudobnil, aby vznikla vianočná pesnička. Ten text nebol zlý, ale nesedel mi, nehodil sa mi na vianočnú pesničku, ani sa nerýmoval, akoby sa pesnička mala.  Bola to skôr báseň, kde ten rým nie je až taký dôležitý. Poďakoval som mu, že ma to mrzí, ale nič mi nenapadá. Hlavou mi však dlhšie vírila hudba, do ktorej som si začal písať vlastný text, až postupom času vznikla pieseň Krásne a veselé.

Pôvodne ste teda neplánovali žiadnu vianočnú skladbu?

Nie, vôbec, ale ten kamarát bol vlastne inšpirátorom a  ani o tom nevedel. Spomínal som, že  Vianoce mám veľmi rád, keď padá sneh, mrzne, idem sa prejsť po meste, zmes vôní punču, vareného vína, pečených predvianočných dobrôt zo stánkov, aj keď tento rok tomu tak nie je. Veľmi dobre vychádzam s rodičmi aj s bratom, ktorý má síce  už vlastnú rodinu, ale sme v častom kontakte, pomáhame si. Ako som hral na gitare sám pre seba tú melódiu, už som vedel, že bude vianočná pieseň a chcel som v nej mať aj detský zbor, čo sa napokon stalo. Urobilo mi to radosť, lebo to nebolo ľahké. Mal som predstavu, aby sa vonku objavila začiatkom decembra, čo sa mi aj podarilo presne na moje narodeniny 2. dcembra. Tak som sa obdaroval (smiech) a ľuďom som chcel pripomenúť, že Vianoce prichádzajú.

Zaujalo ma slovko Krásne a veselé. Máte už pesničku Krásne krásna, páči sa vám slovko krásne?

Áno, som rád, že to evokuje presne odkaz na krásnu baladu Krásne krásna, ktorú mám vo svojom repertoári a teším sa, že ju mám, pretože to bolo mojím cieľom. Povedal som si, urobím to tak, ako to robia v amerických filmoch, kde je odkaz prostredníctvom herca na nejaký iný film, než ten, ktorý práve pozeráme. Skvelé je želať  šťastné a veselé, ale  krásne a veselé mi prišlo také milé.

Ako prežívate pandemické obdobie, koncertov bolo asi minimum... 

Deň pred naším rozhovorom mi prišiel mail, že sa ruší koncert v Šali, kde sme mali hrať na vianočných trhoch. Odpísal som, že chápem a verím, že sa stretneme na budúci rok. Rovnako to bolo v Snine, v Bratislave. Pôsobí to nedobre hlavne na moju kapelu, ktorá sa aj poteší, že niečo bude, a potom to zrušia. Ja som si to čakanie skrášlil práve peknou pesničkou, ktorú som stvoril. Výhodou vianočnej piesne je, že Vianoce sú každý rok a môžeme sa k nej znova vracať. Verím, že vianočné pesničky spríjemňujú aj pečenie, keď je doma už najvianočnejšie. Nie je to príjemné obdobie pre umelcov, mám zaistené štúdio, pretože chcem robiť ďalšie pesničky, ale nemôžem sa opúšťať a nariekať.

Vyzerá to, že bude nový album.

Presne, už je najvyšší čas pripraviť nové piesne na nové CD, patrilo by sa, posledný album som  zatiaľ  vydal v roku 2013. Verím, že ma opantajú tie správne emócie, lebo pekné piesne vznikajú na základe emócií.

Pred pár dňami ste zrejme zažili veľkú emóciu, keď ste na javisku v Prahe spievali pieseň, ktorú pre vás zložil Paľo Habera ako hymnu pre úplne prvých finalistov SuperStar. Uplynulo neuveriteľných 17 rokov, čo ste prežívali?

Bolo to  aj trochu napínavé, nebolo isté, či sa to uskutoční kvôli kovidu, do poslednej chvíle som čakal, čo bude. Potom sme sa stretli v sobotu na skúške, kde nás čakal Paľo Habera. Úprimne nás vystískal, bolo to naozaj príjemné a emotívne. Pozval nás na večeru, kde sme sa cítili fantasticky, sedeli sme do záverečnej, skutočne nás bral ako rovnocenných partnerov, kamarátov. Pre mňa bolo silným zážitkom stretnúť aj kolegov, hoci s Mirom Jarošom a Martinou Schindlerovou sa stretávame, stretol som aj Sama Tomečka, ktorý spieva pre reláciu RTVS, kde som bol hosťom...

Bol niekto, koho, ste nevideli celých sedemnásť rokov?

To nie, lebo sme boli už v Chart show, aj keď nie všetci, ako aj tu. Pravda je, že Maťa Kelecsényiho som videl asi po troch rokoch, ale on nespieva, trénuje tenis v Nemecku. Ale toto malo inú atmosféru, nakoľko bol tam Paľo, ktorý bol s nami od začiatku, radil nám, posúval nás dopredu.  S ostatnými sme strávili víkend, nielen krátke nakrúcanie. Skvele sme si podebatovali, zahrali si na hoteli na klavíri a mne sa potvrdilo, že sme boli skvelá partia. Sedeli sme si aj ľudsky, ľúto mi je tých, ktorí nemohli prísť už z akýchkoľvek dôvodov, špeciálne Peter Konček, ktorý sa na nás pozerá z neba.

Aké bolo vidieť „kata“ Haberu, ktorý vás veľmi nešetril a dokázal vás zotrieť pod čiernu zem, a naraz tam sedel, pozeral sa na vás so slzami dojatia v očiach?

Aj pre nás to bolo dojímavé. Na kohokoľvek som sa pozrel, leskli sa mu oči dojatím a mali sme čo robiť, aby sme sa udržali. Sám som mal hrču v krku a slzy na krajíčku, lebo to bola etapa, ktorá ma ovplyvnila, pomohla mi, kreovala ma a na toto by človek nikdy nemal zabudnúť, odkiaľ vyšiel. Paľo je možno navonok tvrdý chlap, ale vo svojom vnútri je citlivý a nie je to o tom, že starne. Vo svojej profesii je profík, má sluch, má cit, to, že je „kat“ je trochu podobné ako Adela Vinczeová. Navonok majú škrupinku, aby si držali zdravý odstup od ľudí, v skutočnosti sú obaja milí a citliví ľudia. Bolo to od Paľa úprimné, srdečné, vidno, že nás má rád a my máme radi jeho.

Čo bolo hlavnou témou večere?

Všeličo, kto ako žije, čo robí, kto má koľko detí, kto žiadne. Paľo je zberateľom gitár a má perfektné štúdio, takže aj muzika bola témou, reč bola aj o spevákoch, ktorí sú v obehu, ktorí sa páčia jemu a nám. Upozornil ma na speváka Johna Mayera, na jeho najnovší album, ktorý som si vypočul a fakt, že dobrý. Takže prebrali sme dosť tém, aj Paľo maká na nových pesničkách... škoda, že bola rýchlo záverečná a museli sme ísť.  

Okrem toho, že ste pripravili peknú vianočnú pieseň a robíte na ďalších skladbách, veľa času trávite na horách.

Prírodu som miloval vždy, aj keď je pravdou, že som nebol až taký vášnivý turista. Posledné dva roky som sa dal na lozenie po kopcoch. Možno ma nakopla aj korona a vyhnala do hôr, hoci športoval som aj predtým, ale teraz je to extrémnejšie. Stretnem aj veľa milých ľudí, „zamakám“ si, kým vyjdem hore, ale potom výhľad a pohľad dolu je odmena. Aj keď, ako hovoril pán Milan Lasica, že na čo by som sa trepal hore, keď dole to tak dobre poznám? (smiech). Niekedy si hore sadnem, len tak pozerám, premýšľam, mám to rád.  Momentálne mám aj nápad, že by som mohol niečo o horách zložiť, združiť priateľov hôr.

Mohlo by vás zaujímať: REPORTÁŽ „Doma to máme rozdelené, ja pečiem a Maroško varí,“ prezradila Netkám speváčka Mária Čírová, ktorá miluje Vianoce!

Kto vás fotí? Nie všetky fotky, čo dávate na siete, sú selfie.

Chodieva so mnou bratranec, ale mám aj kamarátky turistky, ktoré vyslovenie chodia, lozia a nemáme medzi sebou nič, hoci moji kamaráti si myslia a vidia za tým viac. Žiadne romániky tam nie sú, vyslovene kamarátske chodenie, máme aj skupinku, s ktorou chodievame pravidelne,  volám ich oddiel svišťov. Patrí do neho aj dcéra Borisa Lettricha, speváka z Ayi , Saška.  Zhodou okolností ma videla spadnúť. Dva dni sa zajakávala z toho, ako som letel na zem. Sociálne siete sú o nás, tak dám fotky seba a chcem ukázať, akú máme krásnu prírodu a možno niekoho aj motivovať, aby sa vybral do hôr. Príroda má silu.

Máte aj vy pocit, že ľudia sú na seba horší, akoby zvlčili?

Ja mám šťastie na dobrých ľudí okolo seba. Hovorí sa, že dobro dobro priťahuje, ale pozorujem na ľuďoch aj ja hašterivosť, nervozitu, niekedy sa ani nečudujem, a je mi to aj ľúto. Doba je, aká je, druhý rok pandémia, neistota, veľa ľudí prišlo o prácu, ťažko mi je súdiť. Jedno je isté –  tým, že sa budeme hádať a nadávať si, situáciu určite nezlepšíme, naopak, len si to celé sťažujeme. Vyvolávame si stresy, ktoré vedú k chorobám, takže aj keď je ťažké obdobie, treba si nájsť pohodu, vnútorný pokoj, skúsiť sa pozerať na vec aj z iného pohľadu,  ako sa len deliť na očkovaných a neočkovaných. Chápem, že niekto nemá na účty, na hypotéku a pokiaľ človek riadne pracuje a platí dane, mal by mu štát pomôcť, nemal by ho nechať na ulici, ale samozrejme každý prípad je osobitný a ťažko to zovšeobecňovať. Aj preto som urobil pesničku, aby ľudia mali radosť z blížiacich sa Vianoc.

Tešíte sa stále na darčeky?

Celoživotne som dieťa. Keď som bol v Amerike v Disneylande, bol som úplne ako malý chlapec. Ale tam sa menili na deti všetci dospelí, behali v tričkách Mickeya Mousea, celý svet detí je tam nádherne vystavaný, že každý sa na dieťa premení na tých pár chvíľ. Cez Vianoce som aj ja dieťaťom, milujem rozprávky, Wericha – Byl jednou jeden král, či Císařuv pekař, používam príležitostne skeče z nich, keby som ich videl stokrát, vždy tam nájdem niečo nové, milé. Mám rád aj Perinbabu, Mrázika, Popolušku, všetky klasiky. Mama sa mi smeje, už idú tvoje rozprávky. Aj stromček mám rád a aj tie darčeky.

Čo očakávate od roku 2022?

Nastavený som tak,  že nič neočakávam, a keď niečo príde  – milé pekné – viem sa z toho o to viac tešiť. Nemám väčšie očakávania, ako to, čo môže reálne prísť. Samozrejme budem rád, keď bude nový rok o niečo slobodnejší, aby sme sa mohli stretávať. Ľudia to potrebujú, človek je tvor spoločenský. Táto izolácia nie je veľmi dobrá, ovládol nás strach, mali by sme sa menej báť a viac sa tešiť zo spoločenského života.