ROZHOVOR Za tri mesiace schudla bez diéty 17 kíl. Ako to dokázala?

V rozhovore popísala svoju neľahkú cestu, ktorá viedla od neprijatia samej seba k úplnej, až neuveriteľnej zmene.

Typické

Pre mladú Katarínu je typická jedna vlastnosť, čo by vám potvrdil ktokoľvek, kto ju pozná, že je perfekcionista. Hľadá dokonalosť za každých okolností, čo sa prejavovalo už počas školských čias, takže ak ste napríklad nepatrili k žiakom s vynikajúcimi výsledkami a učenie sa pre vás bolo mučenie, zrejme by ste ju nemali príliš v obľube.

Je cieľavedomá a ako sa patrí, aj múdra. Cvičenie? Ach, keby ste jej o tom hovorili kedysi, vysmiala by vás. Ale teraz, teraz je všetko iné.

Šikana

Katarína už v detstve mala nejaké kilo navyše, a ak by o tom aj ona sama nevedela, pripomenuli jej to spolužiaci.

„Najostrejšie to bolo na druhom stupni základnej, asi v piatej alebo šiestej triede. Boli to poznámky chlapcov, že som tučná, ja som to vnímala tak zle, že mama to musela riešiť v škole, lebo doma som sa rozplakala. Učitelia ale s týmveľa nenarobia, lebo si iba pohovorili s tými žiakmi. Mama mi povedala, aby som si to nevšímala, lebo potom ich to prestane baviť,“ zaspomínala si na nepríjemné chvíle a dodala, že ono to skutočne prestalo. Dali jej slovne pokoj, keď sa neunúvala reagovať, avšak čo raz slovne zasiali, rástlo a rástlo a vnútorne sa pasovala s nepokojom. Ako iné deti, čo majú podobnú skúsenosť so šikanou, aj ona si v duchu predsavzala, že raz im to, ľudovo napísané, natrie.

Puberta

Čím viac vstupovala do puberty, tým bola vyššia a vyššia, takže sa niekdajšia nadváha strácala a so strednou školou sa zmenilo aj prostredie aj celková atmosféra. Ale potom...

„Na výške som najviac pribrala, dostala som sa do zlého životného štýlu. Celý deň som trávila na prednáškach, žiadny prístup k teplému jedlu, len som narýchlo niečo hltala. Ťahalo sa to až do prvého zamestnania.“

Predsavzatie

Vytúžená premena sa rodila veľmi, ale naozaj veľmi pomaly. Dlho sa s tou myšlienkou hrala, dlho si sľubovala a ako inak, neobišlo sa to ani bez novoročných predsavzatí.

„Bolo to to najťažšie, čo som kedy urobila. Začala som novoročným predsavzatím, že viac budem cvičiť, nebudem jesť sladké, za šesť mesiacov som schudla desať kíl.“

To bol začiatok, pomerne sľubný, závideniahodný. Ale ešte to nedostalo správnu formu, intuitívne vycítila, že je aj niečo viac, navyše ju zovrela rutina.

„Zastavila som sa v rutine, ani som nechudla, ani nepriberala. Až o rok, sedela som s priateľom a vyhlásila som, že idem chudnúť. Bola to myšlienka, vzala som si zošit, pero, napísala som, koľko mám kíl, koľko schudnem, ako treba cvičiť, za aký čas to docielim. Vypracovala som si tabuľku, tam som si spísala, koľko tréningov splním, pričom som jednotlivé časti odškrtávala.“

Rozumne

Katarína sa nesnažila bláznivo sa rútiť do chudnutia, využívala rozum, aby jednak vo svojom pláne pokročila, a jednak aby ju hlad celkom nezničil.

„Nedržala som diéty, nijaké hladovky. Išla som na to rozumne. Nezmenila som jedlo, len som si naložila o trošku menej než predtým. Cvičila som, vstávala som ráno 5.30, aby som pred prácou stihla cvičiť. Prešla som k dvojfázovým cvičeniam, už nielen pred prácou, ale aj po práci,“ povedala žena, ktorá sa v priebehu troch mesiacov zbavila 17 kíl.

Pravdaže, keď človek podstupuje čosi také, je dôležité, možno dokonca najdôležitejšie, aby vedel, prečo robí to, čo robí. Sú motívy dostatočné alebo nasilu vytvorené z ničoho? Katarína priznáva, že príčin si nachádzala viac, lebo jedna nestačí.

„Pokiaľ to nemáš v hlave nastavené, bude to trápenie. Ale ak budeš mať správnu motiváciu, tak je to o inom. U mňa nestačil jeden motív a podľa mňa vo všeobecnosti jeden nikdy nestačí. V prvom rade som vždy dlhodobo riešila, že sa chcem cítiť lepšie, vyzerať lepšie. Ďalšou motiváciou bolo, že vo videách, čo som pozerala, bola výzva, že tri mesiace budeme podľa inštrukcií cvičiť a ukážeme fotky pred a po. Bola tam aj odmena, takže som si povedala, že je to niečo pre mňa.

Ďalšou motiváciou a dosť silnou bolo, že ľudia ma vždy podceňovali, najmä čo sa športu týka, tak som im chcela vytrieť zrak,“ priznala Katarína, ktorú doslova oblialo šťastie, keď ju niekto kontaktoval s tým, že ho motivovala k rovnakej zmene.

Nič lepšie

Teraz, keď je chudšia a pohyb považuje za svoj chlieb každodenný, ani by nedokázala zrátať pozitíva, ktoré z jediného rozhodnutia vyplynuli. Tak je to, koniec koncov, vždy, že až čas ukáže, či sme si zvolili dobre alebo sme konali hlúpo a v prípade Kataríny to, našťastie, bola prvá možnosť.

„Nič lepšie som pre seba nemohla urobiť. Bolesti chrbta napríklad zmizli, a to úplne. Zmenilo ma to k lepšiemu, zamilovala som si šport. Je tam zmena mysle, som veselšia a odviazanejšia. A mám aj viac disciplíny.“