ROZHOVOR: Slovenka sa zamilovala do nacistu, ktorý ju väznil. Ako žije dnes?

Ako sa začína tvoj príbeh?  

Popravde, pôvodne som chcela, aby v tom čase môj prvý bývalý priateľ, s ktorým som sa rozišla, žiarlil. Ale potom ma mama vyhodila z domu a otec šiel do väzby, takže nebolo cesty späť. Nemala som kde bývať a on mal v tom čase vlastný byt. Stále som chodila na strednú školu, ktorú som musela predčasne ukončiť, teda nezmaturovala som. Nemala som kde bývať, ani peniaze na cestovanie či platenie internátu, a už v tom čase som s ním bola tehotná. 


Ako ste sa spoznali? 

Na internetovej zoznamke, ktorá bola v tom čase asi jediná tak veľmi rozšírená na Slovensku.

Ako dlho ste boli spolu pred tým, než ste spolu začali bývať? 

Približne jeden týždeň, no poznali sme sa od mojich štrnástich rokov. 

 

Bola si sktuočne zamilovaná? 

Skôr som si snažila vsugerovať, že som zamilovaná, pretože to bolo v tom čase asi jediné riešenie, ktorého som bola schopná. 
 

Všímala si si prvé znaky toho, že vo vašom vzťahu niečo nie je v poriadku?  

Áno, minimálne nosil oblečenie, ktoré zvykli u nás nosiť rasisti, ako kanady, bomberu, harrington bundu, maskáče... Mali sme doma ruskú a slovenskú zástavu, zbrane mal tiež, ale všetko s papiermi, hailoval a obľuboval Hitlera.... 

Prekážalo ti niekedy  jeho správanie a sklony k extrémizmu? 

Stále, ale snažila som sa to prehliadať a hovorila som si: „ Veď nehailuje každý deň od rána do večera..."  
 

Ako vyzeral váš vzťah? 

Pravidelne ma podvádzal, nemohla som chodiť von, rozbil mi telefón, počítač, keď som si s niekým písala, zakazoval mi chodiť von s priateľmi, s kýmkoľvek komunikovať. Neskôr sme si založili spoločný profil na Facebooku, odkiaľ vymazal každého, kto sa mu nezdal. Pravidelne sme sa bili a bol agresívny k mojim kamarátkam, ktoré posielal do plynu. Pravidelne klamal, s kým a kam ide, počas pohlavného styku urobil všetko pre to, aby do mňa ejakuloval. Zakázal mi chodiť do školy, ale v podstate mu prekážalo, že on má dve práce a ja nič nerobím, pritom ma nikam nepúšťal....  Ponižoval ma, bral mi peniaze, mobilný telefón...

Chcela si niekedy odísť? 

Áno, keď som sa snažila odísť, zlomil mi bankomatovú kartu a občiansky  preukaz.

Kam si chcela odísť? 

Neviem, nebolo kam, asi najskôr na ubytovňu  

Nakoniec si zostala tehotná. Ako si sa cítila v danom momente, keď si to zistila?  

Nechcela som tomu veriť, pretože som s ním dieťa nechcela.  

Premýšľala si nad tým, či máš priviesť dieťa na svet, alebo podstúpiš interrupciu?  

Nie, ale nechcela som ho. Chcela som ho dať na adopciu, utajený pôrod... 

Ako si mu oznámila, že si tehotná a ako na to reagoval?

Vyzeralo to tak, že sa tešil. Každému hovoril, že som tehotná, dával statusy na Facebook a oslavoval.  

Čo po pôrode? Zmenilo sa jeho správanie? 

Áno, úplne. Začal hrať automaty. Dával si synov diazepam, ktorý dostal po tom, čo prestal dýchať a mal kŕče, aby mal od neho pokoj. Keď sme boli v nemocnici, on šiel na rande na kávu s inou ženou. Vlastne prišiel iba raz na pol hodinu, priniesol malému plienky a odišiel. Keď nás prepúšttali z nemocnice, potrebovali sme nejaké oblečenie, tvrdil, že príde na čas. Čakali sme viac ako dve hodiny, povedal, že zabudol. Po čase priznal, že hral playstation a išiel von. Vyhrážal sa, že mu ublíži, ak niečo poviem a pôjdem na políciu. Pravidelne mu nadával do buzerantov od narodenia. Cítila som sa úplne bezradne.  

Nakoniec si sa rozhodla, že si dieťa necháš. Prečo? 

Prehovorila ma moja babka.  

Aj odísť sa ti po čase podarilo. Ako?  

Zbalila som len nevyhnutné veci a odišla som aj so synom, keď bol v práci. 

Ako reagoval, keď zistil, že nie ste doma? 

Urobil si nový profil na Facebooku a písal mi odtiaľ, nech sa vrátim, že všetko bude v poriadku. Písal mi, že je to len kríza, že to prejde. Zrazu sa začal zaujímať o synovu budúcnosť. Písal, že sa nás nikdy nevzdá a nevedel pochopiť, že je koniec. 

Snažil sa skontaktovať tvoju rodinu? 

Áno, snažil sa chytiť poslednej slamky.

Považuješ dnes tento vzťah za chybu, alebo si vďačná za lekciu?  

Som vďačná za syna, pretože od jeho narodenia to bolo len o nás dvoch. Je to jediná láska môjho života a keby nebolo jeho, reálne neviem, čo by bolo so mnou. Môžem povedať, že ma zachránil. 

Chcela by si odkázať niečo ženám, ktoré si prechádzajú v týchto dňoch niečím podobným? 

Nech sa neboja a nech odídu. Čím skôr.

Ženy sa stávajú obeťami domáceho násilia predovšetkým následkom nerovných mocenských vzťahov založených na rozdieloch medzi ženami a mužmi v sociálnom a spoločenskom postavení. Domáce násilie je, žiaľ, stále súčasťou našich životov. Obete má chrániť zákon, v mnohých prípadoch to v praxi úplne nefunguje. 

Čím dlhšie sú ženy vystavené násiliu, tým ťažšie pre ne bude oslobodiť sa od násilných partnerov. Týrajúci muž nadobúda v tejto situácii čoraz väčšiu prevahu. Pokusy o útek a odpor majú často za následok ešte tvrdšie použitie násilia. Väčšina násilných činov na ženách páchajú muži doma za zavretými dverami, kde okrem detí nie sú prítomní žiadni svedkovia.  

Je veľmi ťažké a často nebezpečné oslobodiť sa zo vzťahu s násilníckym mužom. Pomoc zvonku je na jednej strane potrebná, na druhej strane však môže spôsobiť aj škody, ak nie je účinná, alebo nebola dohodnutá so ženou postihnutou násilím. Ženy sa často stretávajú s vyhlásením „Nemôžeme v tej veci nič urobiť“ a sú ponechané samy na seba. Dôsledkom je, že rezignujú a stiahnu sa do seba. Inštitúcie ako súdy, prokuratúra, polícia, odbory sociálnych vecí úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a pomáhajúce zariadenia majú preto veľkú zodpovednosť pri odstraňovaní násilia na ženách.

Opatrenia a sociálna izolácia, ktoré vyžadovala pandémia ochorenia COVID-19, veľmi sťažujú prístup osobám ohrozeným násilím k bezpečnému a efektívnemu vyhľadaniu pomoci. 

Signál pomoci je jednoduchý znak vykonateľný jednou rukou, ktorý môže ktokoľvek ohrozený násilím použiť pri videohovore alebo pri kontakte s inou osobou.

Signál pomoci je bezpečným nástrojom, ktorý môžu ľudia použiť na to, aby naznačili, že potrebujú pomoc, a to bez zanechania digitálnej stopy. 

Ak uvidíte, že niekto používa Signál pomoci, bezpečne sa informujte u danej osoby a zistite, čo potrebuje, a tiež čo si želá, aby ste urobili vy.

Môžete skúsiť aj inú formu komunikácie ako je telefonát – napríklad e-mail, WhatsApp, sociálne médiá. Spýtajte sa, ako jej môžete pomôcť (žena zažívajúca násilie vie najlepšie posúdiť, čo by mohlo byť ohrozujúce pre ňu a jej deti). 

Snažte sa ju podporiť a uistite ju, že za násilie nie je nikdy zodpovedná ona, ale osoba, ktorá ho pácha. Opýtajte sa jej, či si praje, aby ste ju pravidelne kontaktovala/l.

Môžete sa obrátiť o pomoc na Národnej linke pre ženy zažívajúce násilie, ktorá je Vám k dispozícií nepretržite a bezplatne na telefónnom čísle 0800 212 212 alebo napíšte e-mail linkaprezeny@ivpr.gov.sk,