1. januára 1995 sa Európska únia rozšírila na 15 členských štátov, keď sa k nej pripojili Rakúsko, Švédsko a Fínsko. Tento krok bol historickým medzníkom, ktorý nasledoval po obdobiach neutrálnosti týchto krajín počas studenej vojny.
Cesta k členstvu
Rozhodnutie vstúpiť do EÚ bolo motivované hospodárskymi výzvami 80. rokov. Plné členstvo v EÚ znamenalo prístup k jednotnému trhu a možnosť posilniť hospodársku stabilitu. Cesta však nebola jednoduchá – prístupové rokovania priniesli komplikácie, najmä v oblastiach ako poľnohospodárstvo, regionálna pomoc či rybárske kvóty.
Špecifickým krokom bolo usporiadanie referend v troch krajinách, pričom výsledky boli rôzne: jasná podpora vo Fínsku a Rakúsku, mierna vo Švédsku. Nóri, ktorí sa tiež uchádzali o členstvo, však v referende povedali „nie“.
Stretnutie lídrov po 30 rokoch
Pri príležitosti 30. výročia vstupu Rakúska do EÚ navštívil švédsky premiér Ulf Kristersson Viedeň. Na stretnutí s rakúskym kancelárom Karlom Nehammerom diskutovali o súčasných výzvach pre EÚ, najmä o migračnej politike.
Obaja lídri zdôraznili potrebu sprísniť ochranu hraníc EÚ a zlepšiť mechanizmy na návrat zamietnutých žiadateľov o azyl. „Sme spojencami v boji proti nelegálnej migrácii,“ vyhlásil Nehammer, pričom Kristersson dodal: „Komplikované problémy treba riešiť, nie len diskutovať.“
Symbolický význam rozšírenia
Rozšírenie EÚ v roku 1995 ukázalo, že neutralita a tradície severského modelu môžu byť zlučiteľné s európskou integráciou. Rakúsko, Švédsko a Fínsko sú dnes pevnou súčasťou EÚ a ich skúsenosti prispeli k formovaniu spoločných politík bloku.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies