Biblia, inak známa aj ako Kniha kníh, budí všelijaké dojmy. Jedni si myslia, že je celkom zbytočná, nezrozumiteľná, nemoderná a navyše prehnane detailná. Sú v nej spísané rodokmene, vďaka ktorým presne vieme, kto sa komu narodil a proroci, ach tí proroci, veď na vyjadrovanie použili hádanky a v riadkoch zanechali nerozlúštiteľné tajomstvá.
A druhí, tí, pre ktorých predstavuje liek, prináša väčšiu radosť ako mešec plný mincí a budí záujem aj vtedy, keď ju listovali aj sto ráz, by vedeli nazbierať argumentov na nespočítanie, prečo je dobré mať ju nablízku a opatrovať viac ako svoje telo.
Hádať sa a hľadať, kto má pravdu a kto nie, je márnením času, radšej teda poviem zopár skutočností, aby sa Biblia ubránila pred zlomyseľnými jazykmi trúsiacimi výmysly.
Aktuálna
Po prvé, Biblia nie je spráchnivená časom, naopak, jej obsah je viac ako moderný a presne pasuje i do obdobia, v ktorom žijeme, pohybujeme sa a bojujeme malé i veľké boje.
Píše sa v nej o tom, aké dôležité je hľadať si dobrých a vhodných priateľov,
aká liečba je nutná pre zlomené srdce,
ako sa dostať do neba,
ako sa starať o zovňajšok i o nesmrteľnú dušu,
ako hospodáriť s majetkom,
ako sa má človek správať v pozícii zamestnanca i zamestnávateľa
a o tom, aký postoj je viac ako žiaduce zaujať voči Bohu.
A nie je vari všetko vymenované čosi, čo pozná hádam každý a s čím sa stretáva, či je bohatý, chudobný a či má hlavu plnú vlasov alebo oči farby čokolády?
Je plná
Po druhé, Biblia je plná napätia. Obsahuje dramatické, srdcervúce i nervy drásajúce príbehy, ktoré majú moc nielen potešiť čitateľa bažiaceho po dobrodružstve, ale aj toho, kto hľadá hĺbku a komu povrchnosť prekáža na sprotivenie.
Zahanbený nebude ani milovník poézie a... No nech to radšej povedia slová z Veľpiesne Šalamúnovej, ktoré si dovolím vložiť na potvrdenie.
„Môj milý patrí mne, ja patrím jemu, jemu, čo pasie medzi ľaliami."
Vždy prekvapí
Po tretie, nezáleží na tom, koľko ráz sa Biblia prečíta, vždy sa v nej objaví čosi nové, čosi dosiaľ nepoznané, čo môže rozbúšiť srdce a rozšíriť úsmev na tvári.
Otec
Po štvrté, je to jeden zo spôsobov (hoci nie jediný, ale pravdepodobne najčastejší), ktorý si Boh vyberá na komunikáciu. Prostredníctvom Biblie nebeský otec oslovuje svoje dieťa, upokojuje ho, občas aj napomína a dáva mu dôvod ráno vstať, hoc by celý svet kričal, že pokračovať sa nevyplatí.
Čítať Bibliu je niečo ako počúvať uspávanku od milujúceho rodiča, ktorý robí možné i nemožné pre dobro potomka.
Pokrm
Po piate, Biblia slúži ako pokrm pre dušu. Keď je ľudské telo nenasýtené, chradne, ľahko sa unaví a nie je schopné brániť sa pred blížiacim sa ochorením, avšak akonáhle dostane prísun jedla, emócie sa upokoja a i pohľad na problém, predtým zakalený, sa odrazu rozjasní.
Rovnaký princíp platí i pre dušu, aj ona potrebuje silu, veď ak je polámaná, ak nevládze a je posiata modrinami, potom sa dá ťažko vravieť o zmysluplnom prežívaní. Ježiš predsa vravel, že pre kráčanie po zemi je nutný nielen chlieb, ale nevyhnutné je i slovo zoslané z neba.
Aj oni
Po šieste, pri čítaní Biblie je predostretý osud viacerých postáv, ktoré sa bili o šťastie v dobách dávno minulých. Iste, storočia sa premenili, všetko sa zdá byť akési iné, ale napokon pri spoznávaní jednotlivých charakterov i bolestí človek zistí, že i oni dobre poznali slanú chuť sĺz, aj oni prekonávali zrady a ani v ich rodinách sa neliala dokonalosť. Prinesie to akúsi úľavu, že ak pod ťarchou starostí nezahynuli tamtí, potom smelo môžeme ťažkosti zvládnuť i my.
Možno vás zaujme: Pikošky o Bohu, ktoré ste si možno doteraz neuvedomili
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies