Šestinu predčasných a násilných úmrtí spôsobil alkohol

Tím Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine (JLF UK) vyhodnotil 20-ročný súbor údajov zo 14 161 pitiev náhlych a predčasných úmrtí. Z nich v 2 317 prípadoch zistili ťažký stupeň opitosti, čiže nad dve promile alkoholu v krvi. Agentúru SITA o výsledkoch výskumu informovala vedúca oddelenia vzťahov s verejnosťou Univerzity Komenského Andrea Földváryová.

Výsledky vedcov Univerzity Komenského potvrdili výraznú zhodu medzi predčasnými a násilnými úmrtiami a pitím alkoholu. Samotnú otravu alkoholom zistili v štyroch percentách pitiev. „Druhú najpočetnejšiu skupinu násilných a predčasných úmrtí spôsobených alkoholom predstavovali obete dopravných nehôd, a z nich najčastejšie chodci pod vplyvom alkoholu. Časté sú však aj pády, utopenia, podchladenia či zrazenie vlakom v opitosti,“ konkretizuje zástupca prednostu Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz JLF UK Ľubomír Straka. 

Súdni lekári UK taktiež zistili, že rizikovými skupinami sú aj agresívne osoby, ktoré v stave opitosti obrátia svoju agresivitu proti sebe a spáchajú samovraždu, či sa stávajú obeťami vrážd. „Rizikovými sú však aj osoby so srdcovými problémami, u ktorých požitie väčšieho množstva alkoholu predstavuje povestnú poslednú kvapku v mori preťažovania zlyhávajúceho srdca,“ spresňuje Straka. Medzi osobami, ktoré zomreli predčasnou či násilnou smrťou v dôsledku alkoholu, je 90 percent mužov. Väčšina usmrtených má základné vzdelanie. Rizikovými mesiacmi takýchto úmrtí sú október, november a december. Piatok a sobota sú zase najrizikovejšími dňami. Pokiaľ ide o vek, riziková je skupina v rozmedzí 40 – 49 rokov. „Typickým príkladom je 45-ročný muž, vracajúci sa z pohostinského zariadenia, ktorý sa počas novembrovej soboty stáva obeťou dopravnej nehody či nestlmeného pádu na záhlavie,“ dodáva Straka. 

„Táto rozsiahla štatistika martinských súdnych lekárov je cenným podkladom pre posudzovanie vývoja našej spoločnosti, ale najmä pre vyhľadávanie rizikových faktorov správania sa slovenskej populácie,“ skonštatoval rektor Univerzity Komenského profesor Karol Mičieta.