Po rokoch občianskej vojny, ktorá zničila Sýriu a vyhnala milióny ľudí, nový dočasný premiér oznámil ambiciózne plány na obnovu a návrat utečencov. Priznáva však, že bez zahraničných financií bude obnova krajiny náročná. Spojené štáty a Izrael medzitým sledujú vývoj, pričom povstalci čelia otázkam o svojej schopnosti viesť inkluzívnu vládu.
„V pokladnici sú len sýrske libry, ktoré majú veľmi malú hodnotu. Za jeden americký dolár sa dá kúpiť 35 000 našich mincí,“ povedal pre talianske noviny Il Corriere della Sera, Muhammad Bašír. „Nemáme žiadnu zahraničnú menu a stále zhromažďujeme údaje o pôžičkách a dlhopisoch. Takže áno, finančne sme na tom veľmi zle.“
Bašír predtým viedol Vládu spásy, ktorú podporovali povstalci na severozápade Sýrie. Po 12-dňovej ofenzíve povstalcov, ktorá prerazila do Damasku, bol zvrhnutý dlhoročný autokrat prezident Bašár al-Asad. Spojené štáty, ktoré s povstalcami vedenými hnutím Haját Tahrír aš-Šám (HTS) udržiavajú kontakt, ich vyzvali, aby neprevzali automaticky moc, ale aby podporili inkluzívny proces pre vznik prechodnej vlády.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vo vyhlásení uviedol, že nová vláda musí „plne rešpektovať práva menšín, umožniť poskytovanie humanitárnej pomoci všetkým, ktorí ju potrebujú, a zabrániť tomu, aby Sýria slúžila ako základňa terorizmu alebo ohrozovala svojich susedov.“
HTS, kedysi považovaná za odnož al-Káidy, sa v posledných rokoch snaží dištancovať od džihádistických koreňov. V krátkom televíznom vystúpení v utorok Bašír oznámil, že dočasnú vládu povedie do 1. marca. Počas prejavu za ním viali dve vlajky – zeleno-čiernobiela vlajka opozície a biela vlajka s islamskou prísahou viery, ktorú často používajú sunnitskí islamistickí bojovníci.
Obnova krajiny
Sýria čelí obrovskej výzve obnovy po občianskej vojne, ktorá si vyžiadala státisíce obetí. Mestá sú v ruinách, veľké časti vidieka sú opustené a ekonomiku ochromujú medzinárodné sankcie. Milióny utečencov stále žijú v táboroch, čo predstavuje jedno z najväčších vysídlení v modernej histórii.
Niektorí utečenci, najmä z Turecka, sa už začali vracať domov. Ala Jabeer, ktorý stratil manželku a tri deti pri minuloročných zemetraseniach, sa v utorok rozhodol vrátiť so svojou 10-ročnou dcérou do Sýrie. „Ak Boh dá, bude to lepšie ako za Asadovej vlády. Už sme videli, že jeho útlak sa skončil,“ povedal.
„Najdôležitejším dôvodom môjho návratu je, že v Latakii žije moja matka. Môže sa postarať o moju dcéru, takže môžem pracovať,“ dodal. V Damasku sa v utorok po prvýkrát od zvrhnutia Asada otvorili banky a obchody. Na cesty sa vrátila doprava, upratovačky čistili ulice a počet ozbrojených mužov v uliciach výrazne klesol.
Postoj USA
Zástupca amerického poradcu pre národnú bezpečnosť Jon Finer uviedol, že Washington ešte stále zvažuje, ako bude s povstaleckými skupinami spolupracovať. Podľa Finera zostane v Sýrii približne 900 amerických vojakov v rámci protiteroristickej misie na severovýchode krajiny. V utorok tieto jednotky navštívil najvyšší americký generál pre Blízky východ.
Hovorca ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller odmietol povedať, či Spojené štáty prehodnotia označenie HTS ako zahraničnej teroristickej organizácie, čo by mohlo umožniť poskytovanie pomoci. „V minulosti sme videli militantné skupiny, ktoré sľubovali inkluzívnosť a rešpektovanie práv, no tieto sľuby nesplnili,“ varoval Miller.
Zároveň vyzval HTS na pomoc pri hľadaní amerického novinára Austina Ticea, ktorý bol unesený v Sýrii v roku 2012.
Izraelský zásah
Izrael v posledných 48 hodinách zaútočil na základne sýrskej armády a zničil väčšinu jej strategických zbraní. Minister obrany Israel Katz uviedol, že cieľom je vytvoriť „sterilnú obrannú zónu“ na juhu Sýrie. Izrael priznal, že niektoré jednotky prekročili nárazníkovú zónu, vytvorenú po vojne na Blízkom východe v roku 1973. Tvrdí však, že jeho zásah je dočasný.
Turecko, Egypt, Katar a Saudská Arábia zásah odsúdili, pričom nová administratíva v Damasku čelí ďalšej bezpečnostnej výzve.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies