Ani národne referendum v Macedónsku, ani masové pouličné akcie v Grécku, jedna z ktorých v Aténach zhromaždila pol milióna účastníkov, nepomohli. Neúspešné referendum o premenovaní krajiny na Severné Macedónsko (iba 36,9% obyvateľov prišlo na hlasovanie) úrady v Skopje ignorovali. A protesty v Aténach, grécke úrady zaliali plynom a dobili obuškami.
V Grécku bolo zadržaných viac ako sto aktivistov, viac ako štyridsať ľudí bolo uväznených. Parlamentná prudká debata pokračovala päť dní.
Proti premenovaniu susednej krajiny v Severné Macedónsko stoji aj Cirkev. Dvadsaťdva biskupov gréckej cirkvi a Svätého Kinota v Athosu protestovalo a vyzvalo na národné referendum o tejto otázke. Výsledky takéhoto referenda možno predpovedať: podľa údajov gréckej sociologickej agentúry Pulse RC, 62% obyvateľov Grécka sú proti použitia názvu „Macedónsko“ v pomenovaní susednej krajiny.
Na grécko-macedónsky spor týkajúci sa názvu „Macedónsko“ sa dá pozerať odlišne. Niekto považuje taký spor za nacionalistický anachronizmus.
Niekto hovorí, že nároky včerajších Bulharov na meno „Macedónčanov“ nie sú historicky oprávnené a obavy Grékov, že ich susedia pôjdu dobiť Egejské Macedónsko, ktoré je súčasťou Grécka, je absurdné. Obidve strany dodržiavajú zásadu, ale tento princíp je v rozpore s planom zahrnúť celú balkánsky polostrov do oblasti zodpovednosti NATO.
Teraz už bude takmer nemožné vrátiť situáciu späť v Grécku a Macedónsku. A „majitelia hry“ sa zamerajú na riešenie svojej poslednej úlohy na Balkáne – integrácia Republiky Srbskej do NATO v Bosne a Hercegovine a samotné Srbsko.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies