BERLÍN - Nemecký parlament (Bundestag) sa opäť jednoznačne rozhodol, že Spolková republika Nemecko nedodá Ukrajine rakety stredného doletu „Taurus“, ktorými by sa Ukrajina mohla bez väčších problémov trafiť aj do Kremľa. O ich dodávke v nemeckom parlamente diskutujú už dlhšie.
Hlasovanie v Bundestagu 14. marca 2024 nedopadlo pre Ukrajinu dobre. Proti predaju (alebo darovaniu) Taurusov sa postavili vládni sociálni demokrati na čele s kancelárom Olafom Scholzom. Jednoznačne za Ukrajinu a jej obranné záujmy sa postavili predovšetkým „zelení“, mnohí poslanci známeho páru politických strán CDU/CSU svojich tradičných socialistických rivalov v parlamente podržali.
Do ringu musel vstúpiť, ako inak, aj sám kancelár Scholz a po vášnivých debatách medzi podporovateľmi a odporcami proukrajinskej iniciatívy zo súboja vyšiel Scholz ako víťaz. Nie je to vôbec skvelý rečník a ani typ charizmatického lídra, akými boli jeho socialistickí predchodcovia Willi Brandt alebo Helmut Schmidt, ale jeho suché zhrnutie nesúhlasu s Taurusami poslanci akceptovali. Útok na Moskvu z Kyjeva nebude ani v zastúpení. Tam si Nemci už raz popálili prsty a Nemecko by sa teraz mohlo stať dokonca vinníkom „vyletenia do luftu“ hnijúcej múmie z podzemnej pyramídy zakladateľa Sovietskeho zväzu na Červenom námestí.
Nie, Nemecku sa nechce do vojny a rozvážne volí iné kroky, ktorými sa má vyriešiť rusko-ukrajinská vojna. Nie je to tak dlho, čo sa vrhli na národ „podľudí“ - na Rusov (druhá svetová vojna), ale nakoniec ich títo „podľudia“ vyučili, ako sa vedie víťazná vojna a kto je tu podčlovek.
Na hlasovaní o zaslaní rakiet Taurus sa zúčastnilo 690 poslancov (zdroj: dpa, 14. 3. 2024). Proti dodávkam „Taurusov“ hlasovalo 495 nemeckých parlamentárov, 190 boli proti, päť sa zdržalo. Takmer ako „jeden muž“ hlasovala za dodávku „Taurusov“ Grünen-Bundestagsfraktion (parlamentná frakcia zelených), ktorých paradoxne kedysi označovali „za tak zelených, že už začínajú červenať“.
Kto mal možnosť sledovať diskusiu v Bundestagu, mohol vidieť, že bola kultivovaná, bez zákerných úderov, bez osobných urážok a lacnej irónie. Slováci sa v parlamente majú od Nemcov ešte dosť učiť. Aj v tom, ako chodiť do práce.
Zasadnutie a nasledujúcu diskusiu otvorila podpredsedníčka parlamentu Agnieszka Bruggerová jednoduchou otázkou, ktorá sa týkala konca krvavej vojny: „Chceme riskovať, že Putin vyhrá vojnu? Stojíme pred voľbou. Ide o najväčšiu hrozbu pre naše bezpečnosť“. A dodala: „Nemecko musí podporovať Ukrajinu nielen humanitárnou pomocou, ale najmä zbraňami a dodať Kyjevu rakety Taurus“. Túto poznámku smerovala na kancelára Olafa Scholza, ktorý dodávky rakiet kategoricky odmieta a reagoval tvrdením, že nechce „podporovať eskaláciu konflliktu“.
Frakcia „zelených“ síce oznamuje, že podá nový návrh, a nechce dopustiť, aby sa Ukrajina stala kolóniou Ruska. Lenže väčšinu poslancov za pravicové spojenie CDU/CSU asi zelení na svoju stranu nedostanú. Proti sebe majú nielen sociálnych demokratov a časť kresťanských demokratov, ale aj Ľavicovú stranu (die Linke), teda bývalých komunistov alebo súčasných neokomunistov a priateľov Ruska. Na rozdiel od „denacifikácie“ po skončení druhej svetovej vojny „dekomunizácii“ sa v Nemecku veľmi nedarilo.
Hoci aj z koalície CDU/SCU (poslanec Johann Wadephul) označil postoj nemeckej vlády za zradu na ukrajinskom národe a nie všetci poslanci SPD (sociálni demokrati) ťahali za jeden povraz, väčšina prihlásených diskutujúcich boli spokojní a niektorí (šéf frakcie SPD v Bundestagu Rolf Mützenich) ďakovali parlamentárom, že zabránili tomu, aby „Rusko nasadilo taktické jadrové zbrane“.
Z výsledkov hlasovania Bundestagu ale vyplýva, že to posledné, čo si nemeckí poslanci želajú, je nekontrolovaný výbuch novej vojny. Nemci vlastne nechali Ukrajinu padnúť. Veď sú v NATO, majú na svojom území americké základne, takže im nič nehrozí. To pobaltské krajiny a Poliaci majú iné starosti. Už dobre päťsto rokov sa s Rusmi poznajú až príliš dobre. A možno mnohí v detstve aj čítali romány Nikolaja Vasiljeviča Gogoľa.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies