Dve sestry, dve ženy, dva spletité príbehy a iba jedna smie byť kráľovnou. Iba jedna má, zdá sa, všetko, zatiaľ čo druhej zostali rebelstvá, hrdlo páliace od whisky a myseľ plná spomienok, ktoré keby sa vyslovili nahlas, nejeden by sa začervenal. Princezná Margaret sa netajila odporom k nude, zábavu mala votkanú do vlasov a vpísanú v slovách, a predsa nebola šťastná.
Ako by aj mohla prekypovať nadšením, keď už od mladosti musela byť ukrátená o vzácnosť, akou je blízkosť milovaného? Pravdepodobne sa nikdy celkom nezmierila s tým, že nezostarla po boku osudovej lásky, pravdepodobne aj tisíc ráz oľutovala, a pravdepodobne by urobila veci inak, keby mohla.
Veľmi skoro
Zaľúbila sa veľmi skoro, už ako 14-ročná sa v nej rozprúdila istota, že on, áno, práve on je ten, s kým bude naveky spätá. Zahorela romantickým citom k Petrovi Townsendovi, vojnovému hrdinovi, o 16 rokov staršiemu od princeznej. A ako keby už toto nebolo viac ako dosť, postihol ho navyše aj rozvod a stal sa otcom dvoch detí, čo vo vtedajších časoch, vo vážených kruhoch, predstavovalo čosi neslýchané. Iste, kráľovská rodina ho mala rada, i úctu k nemu prechovávala, ale čo si budeme klamať, on bol na úrovni sluhu, kým jej patril princeznovský titul a s tým sa nedalo bojovať. Skúsiť to mohli, a aj skúsili, ale či sa im vyplatilo, nad tým sa smieme dnes len zamýšľať.
Na verejnosť
Že Margaret a Peter spolu píšu vášnivé kapitoly, sa na verejnosť predralo presne vtedy, keď sa Alžbeta dočkala dôležitej udalosti, azda najdôležitejšej, keď bola korunovaná za kráľovnú.
Novinári boli naladení všímať si každučký detail, a tak jednému neušlo, že princezná oprášila smietku zo saka svojho milého, čo je síce v súčasnosti gesto nevinné, ba až smiešne nevinné, ale v tých rokoch sa považovalo za prudko intímne. Za gesto vhodné pre milenecký pár.
Na kráľovnej
Rozhodnutie, či sa udelí povolenie na sobáš, spočívalo na pleciach kráľovnej, ktorá to mala naozaj ťažké. Veď nerozhodovala o hocikom, ale o svojej milovanej sestre, s ktorou sa síce v detstve občas aj pobili ako je na súrodencov aj normálne, ale vždy si boli blízke. Boli to spriaznené duše, dôverníčky, vzájomne sa podporovali.
Úlohu však nesmela vyriešiť prostredníctvom emócií, ale bola nútená využiť vtedy platné pravidlá, ktoré vydaj za rozvedeného odmietali. Margaret teda pochodila s dlhým nosom, so zlomeným srdcom, ale bez hnevu. Je totiž i pravdou, že keď dospela do veku 25 rokov, získala možnosť požiadať o ďalšie prerokovanie záležitosti a neurobila to. Nechala svoju lásku odpočívať v pokoji a nesnažila sa stavať proti kráľovnej, čo ako by ju myšlienky na vytúženého muža volali.
Peter Townsend sa napokon oženil s inou, a v manželskom zväzku vytrval až do smrti.
Manželka
Hoci sa vzdala najväčšieho šťastia, i tak jej bolo dopriate užívať si status manželky, lebo o niečo neskôr si vzala vtedy známeho fotografa menom Antony Armstrong-Jones, čo sa, nanešťastie, tiež neukázalo ako najsprávnejšie.
Bol to totiž muž príliš zahľadený do iných žien, než aby ho trápila vernosť len k jednej jedinej, nepohrdol ani alkoholom a drogami, a kým bol s princeznou na svadobnej ceste, narodilo sa mu nemanželské dieťa.
Margaret sa mohla jedovať alebo vymýšľať pomsty, ale namiesto toho si začala uvedomovať, že je najvyšší čas vydať sa vlastnou cestou, a aj keď nebude priama, aspoň sa niekam posunie. Nuž aj ona striedala mužov, lebo ju hnala potreba po láske, aj rada pila, chodila na večierky a fajčila za desať chlapov.
Staroba
Niet divu, že manželstvo poznačené toľkými aférami nevydržalo po posledný dych, prišlo na rozvod a Margaret sa viac nevydala. Venovala sa opíjaniu, vstávala veľmi neskoro, a aj keď sa prebudila, radšej aj jedlo konzumovala v posteli, než by vyšla medzi ľudí. Zdravie sa jej zhoršovalo, diagnostikovanú mala rakovinu pľúc, čo viedlo najprv k tomu, že jej ľavé pľúca vzali, potom zasa utrpela vážne mozgové príhody, v dôsledku čoho sa ocitla na invalidnom vozíku.
Ľudia ju predtým zbožňovali, lebo sa nehanbila prejavovať city, či už tie dobré, alebo zlé, obdivovali jej štýl obliekania a šli sa zblázniť z jej počinov, ale v posledných rokoch života, si málokto spomenul na nejakú Margaret. Zomrela tíško, smútiaci nenarobili hluk a ani nezaplnili ulice. Smutné rozprávky niekedy píše život, veru áno.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies