Školský výbor pripravil zmeny v novele zákona o povinných škôlkach

Oproti pôvodnému návrhu prinesie viacero zmien. Najzávažnejšou z nich je tá, že účinnosť zákona sa posunie z 1. septembra 2020 na 1. január 2021. Povinné predprimárne vzdelávanie už navyše nebude súčasťou povinnej školskej dochádzky.

Znížia sa taktiež kvalifikačné predpoklady rodiča, ktorý bude chcieť doma vychovávať svoje dieťa z vysokoškolského vzdelania na stredoškolské vzdelanie s maturitou. Novela zákona o povinných škôlkach obsahuje aj zakázanie politickej činnosti na školách či zavedenie odpisov z registra trestov pre všetkých pedagógov.

„Snažili sme sa vyhovieť všetkým zúčastneným stranám, s ktorými sme rokovali. Je tam v maximálnej možnej miere premietnuté to, čo sa týka individuálneho vzdelávania, skupinového vzdelávania či záujmov zriaďovateľov,“ vysvetľuje predseda školského výboru Ľubomír Petrák.

Podpredsedníčka výboru Veronika Remišová víta niektoré zjemnenia návrhu zákona. Je rada, že vypadla pokuta za neprihlásenie dieťaťa na povinné predprimárne vzdelávanie. S celkovou filozofiou zákona však aj naďalej nesúhlasí, keďže podľa nej ho mala predložiť vláda a nie poslanci Národnej rady SR.

„Túto novelu predkladali poslanci vládnej koalície, hoci túto úlohu dostala ministerka školstva. Mala riešiť primárne situáciu marginalizovaných skupín. Namiesto toho predložili poslanci politickej strany veľmi komplikovaný zákon a ten sa teraz po protestoch odbornej verejnosti a rodičov zásadným spôsobom mení. Celý zákon je zbytočný, lebo vytvára zbytočnú byrokraciu pre rodičov,“ približuje Remišová.

Pridáva sa k nej aj opozičný poslanec za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) a člen výboru Branislav Gröhling. Ten taktiež nesúhlasí s postupom, ako sa tento zákon tvorí.

„S touto iniciatívou malo prísť ministerstvo. Nemuselo tu potom byť toľko pozmeňujúcich návrhov. Myslím si, že ministerka školstva sa bála ísť do toho a reálne to posunula na svojich poslancov, aby nemusela znášať jednotlivé vysvetľovania tým, že ten zákon je tak nedotiahnutý,“ objasňuje Gröhling.

Tento návrh zákona preto považuje za protiústavný, lebo zavádza povinnosti pre obce a nedáva im na to financie. Svoje výhrady výboru predostrel aj Juraj Šúst zo Spoločenstva Ladislava Hanusa. Štát má podľa neho zasiahnuť tam, kde rodičia nedokážu z rôznych dôvodov vykonávať svoju rodičovskú kompetenciu.

„Naopak, rodičov, ktorí túto úlohu zvládajú, má štát podporovať. Toto tento návrh zákona ruší a mení, lebo berie kompetenciu a autoritu z rodičov na štát a proti tomuto my principiálne protestujeme,“ zdôrazňuje Šúst.

Návrh poslancov vládnej koalície o povinných škôlkach je momentálne v parlamente v druhom čítaní. Predkladateľmi návrhu sú Eva Smolíková (SNS), Ľubomír Petrák (Smer-SD) a Péter Vörös (Most-Híd).

Touto právnou úpravou sa pôvodne malo zaviesť, aby bola povinná školská dochádzka predĺžená zo súčasných desať rokov na jedenásť rokov. Povinná školská dochádzka v materskej škole mala trvať jeden školský rok.

Výbor Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport prerušil 11. júna rokovanie o povinných škôlkach. Členovia výboru sa totiž dohodli s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), že vytvoria časový priestor na to, aby sa k zákonu mohli vyjadriť aj zástupcovia Rady ZMOS, ktorá rokovala 18. júna.

So zavedením povinnej škôlky nesúhlasí opozícia, rodičia detí so zdravotným znevýhodnením či Slovenská komora učiteľov. Ministerka školstva Martina Lubyová zdôraznila, že pre ňu bude akceptovateľná akákoľvek verzia, na ktorej sa zhodnú predstavitelia ZMOS a predkladatelia zákona, čiže štát a samospráva. O tomto zákone majú poslanci Národnej rady SR rokovať v stredu 26. júna.