SKUTOČNÝ PRÍBEH Ako láska zvíťazila nad rasizmom

Radka je Rómka a na svoj pôvod je patrične hrdá, hoci si to vždy neuvedomovala. Vždy vedela, že jej farba pokožky ju odlišuje, ale ako žiačka základnej školy si pramálo všímala, ako na ňu viacerí zazerajú, alebo že ju zasa iní zámerne prehliadajú. Až do jedného okamihu, ktorý zmenil ju aj jeho.

Klebety

Dominik sa pohyboval po rovnakých chodbách ako ona, a predsa sa nestretli. Ale nie je na tom v podstate nič čudné, keď vezmeme do úvahy, že škola to bola veľká a každý mal svoj vlastný okruh priateľov, v rámci ktorého si budoval vzťahy. Radka o ňom dokonca nepočula, hoci ostatní áno, lebo jeho povesť ho predchádzala.

„Ach,“ povzdychla si jej spolužiačka, keď ho niekde zazrela, ale Radka neotočila hlavu tým smerom, aby zistila, nad kým rozhorčene vzdychá. „Tento chlapec je hrozný. Všade kreslí hákové kríže a uráža Rómov.“

Vtedy už 14-ročná Radka pokrútila hlavou, radšej zmenila tému.

On

Dominik nebol zlý chlapec, hoci v učení sa veľmi nevynikal. Jeho rodičia ho opustili a na sídlisku, na ktorom vyrastal, tam sa to hemžilo drogami a nenávisťou. Nenávisťou k inakosti, predovšetkým však neustále počúval, že Cigáni sú menej ako bieli, že sú hlúpi a neprispôsobiví. Uveril tomu ľahko, ani nezvažoval, len prijal pravdu v takej forme, v akej mu ju predstavili. V puberte sa pridružil aj k partii, v ktorej boli rasistické komentáre realitou každého dňa a Dominik sa raz dokonca v škole verejne chválil, ako jedného cigána aj zbili, vraj to bola zábava.

Stretnutie

Keď sa tí dvaja stretli, ona mala 15 a on bol od nej o rok starší. Vôbec nič netušila o škaredej povesti, čo sa za ním tiahla, ani sa nezaujímala o jeho minulosť. Bola to jej prvá láska. Áno, všimla si, že keď sa zoznámili, nesprával sa práve najmilšie, ale pripisovala to tomu, že je jednoducho asi tvrdší, ani by jej nenapadlo hľadať rasovú neznášanlivosť.

Rozhovory

Ona mu povedala o svojej rodine a aj on jej vyrozprával o tej svojej, ako ho opustila matka aj otec. Rozprávali sa a rozprávali a zrazu mu bolo celkom jedno, akej farby má pleť, lebo sa aj on zaľúbil.

Pochopil, že nenávisť, ktorú prechovával, nebola ozajstná, že len opakoval, čo videl, len napodobňoval, čo počul. Neskôr jej prezradil, čomu sa venoval a pravdou je, že vzťah nevydržal. Pretože toto nie je príbeh o prvej a jedinej láske, toto je príbeh o tom, ako úprimný cit zničil rasizmus.

Nehoda

Život ich rozdelil, každý sa vybral za vlastnými snami, ona v inom meste, aj on v inom. Kontakt neudržiavali, ale nezabudli. Až raz on sedel v aute ako spolujazdec a stala sa nehoda. Našťastie, vyviazol živý, zranení mal tiež veľmi málo, ale na ten zlomok sekundy, keď auto vrážalo do iného, spomenul si na ňu. Pri najbližšej príležitosti vypátral jej číslo, zavolal a rozprávali sa tak, ako keby neuplynuli roky. Teraz sú dospelí, nie sú spolu, ale z času na čas sa jeden druhému ozve. Len tak. Niekedy aj po rokoch, ale vždy si nájdu spôsob. A čo je najdôležitejšie, on už nesúdi a nikdy nebude.