SKUTOČNÝ PRÍBEH Malawi, komáre, hladné deti a Boh

Opisuje tam rozdiel medzi mŕtvou a živou vierou, pričom mŕtva viera je taká, že vidíme niekoho, kto je hladný a je mu zima a my mu len zaželáme všetko dobré s prísľubom, že sa za neho aj pomodlíme. Slová môžu byť čo ako pekné, ale najesť sa z nich nenaje a ani teplejšie mu nebude. Živá viera však koná, nielen vraví. Zaodieva, kŕmi, utiera slzy, navštevuje chorých a slabých. Robí to, čo je práve potrebné.

Mark takto chodieva napríklad do Malawi v Afrike, kde je obrovská, ale naozaj obrovská chudoba.

Doplatil na to

Šiel tam v auguste a nebolo to po prvý raz. Už predtým sa mu podarilo aj s pomocou iných kresťanov vyzbierať dosť, aby sa naplnili dva veliké kontainery, ktoré potom prišli priamo na miesto a mohlo sa ľuďom rozdávať jedlo. Mark si spomína, že ľudia plakali. Lebo boli hladní. Deti plakali, lebo boli hladné. Hladné vstávajú a čo je horšie, hladné chodia aj spať. Predmety, ktoré my poznáme a pripadajú nám obyčajné, až nehodné povšimnutia, ony vnímajú s nadšením, s vďačnosťou a sú priam fascinované.
 
Po celý čas, čo tam bol, si dával pozor na komáre. Striekal sa, spal tak, aby ho hmyz neohrozoval. A darilo sa mu. Až v posledný deň sa to zmenilo.
 
Boli štyri hodiny ráno, keď sa zobudil. Čakala ho päťhodinová cesta na letisko, a bolo mu veľmi horúco, nuž sa rozhodol, že si dá sprchu. Áno, predstavujeme si možno, že šiel do vane či sprchového kúta, ale verte, nešiel.
 
Tam je totiž iný systém, nemajú takéto možnosti. Len vyšiel von, mal k dispozícii niečo ako kýbeľ a niečo trochu vody, aby sa osviežil. A viete čo? Práve vtedy sa na neho vyrútili komáre a celá predchádzajúca opatrnosť bola fuč.

Najskôr ako chrípka

Keď prišiel domov, naplnený zážitkami a novou nádejou, začal sa cítiť čudne. Hovoril si, veď to je len chrípka a po niekoľkých dňoch sa mu aj naozaj polepšilo. Bol rád, že to je len chrípka, a keďže je mimoriadne aktívny, hneď po počiatočnom polepšení využil svoj stav a venoval sa svojim veciam. Šiel kázať, jednoducho bol počuť aj vidieť v cirkvi. Lenže potom to opäť šlo dolu vodou.
 
Vysokánske horúčky, strašne sa mu krútila hlava, veľmi sa potil. Manželka mu prízvukovala, aby na nič nečakal, nech ide do nemocnice, a tak poslúchol. Poistenie má v Čechách, vyrazil teda tam. Zbadali ho, a usúdili, že je to vážne. Previezli ho do Olomovca, kde si pamätá niekoľko vecí.
 
Plná čakáreň. Toľko ľudí, ktorí už hodiny čakali na prijatie.
 
„On nemôže čakať!“ pamätá si, ako hovorili. A ani nečakal.
 
A potom sa zmiešalo dobré so zlým. Lebo kýmjedna zdravotná sestra bola dojatá a hovorila:
„Urobila som si test a som tehotná,“ jemu lekári oznamovali diagnózu.
„Máte maláriu.“

Modlitby

Nebol na tom dobre, naopak, vyzeralo to všelijako. Veriaci sa zomkli v modlitbách a úpenlivo prosili všemohúceho, aby zasiahol. A on aj zasiahol. Dnes je Mark, aj napriek pokročilému veku, zdravý, plný života a odhodlaný naďalej slúžiť Bohu. Vie, že keď mu je ešte dopriate byť tu na zemi, tak preto, aby robil to, do čoho ho Boh povolal. A ani náhodou sa nemieni vyhýbať Afrike, do Malawi pôjde znovu a zasa.