Roky 90. rozdali slobodu, ľuďom zapršali z neba možnosti, dovtedy nevýdané a aj neslýchané. I pre cirkev to bol čas hojnosti, lebo sa zasvietilo nielen pre bohoslužby, ale i pre verejné hlásanie viery a viacerí obdržali od Boha poverenie povstať a kázať večné slovo z Biblie.
I jeden kazateľ prišiel do nového mesta, aby započal dielo a robil všetko tak, nech osloví čo najviac ďalších a ďalších. Ľahké to nebolo, lebo spočiatku sa nevedelo, kde by sa protestantsky ladené kázne kázali, žiadalo sa vyhľadať miesto na to určené.
Misionár
Na pomoc sa do cudzieho kraja vybral i jeden misionár s celou rodinou, lebo tak mu kázalo pre Boha tlčúce srdce, aby vylial milosrdenstvo.
„Bohoslužby môžu byť niekedy aj u mňa, kým nás je tak málo,“ ponúkol sa muž a ihneď aj otvoril dvere svojho dočasného bydliska.
Tí, čo prichádzali, zažívali krásne chvíle plné priateľstiev a spoločných modlitieb, spoločne sa robilo, plánovalo i jedlo. Nie každému sa však niečo také páčilo, akosi sa našli aj neprajníci, schopní konať aj podlo, aby zničili úsilie kresťanov.
List
Misionár obdržal list, nie práve lichotivý, naopak, boli v ňom napísané vyhrážky a slová zafarbené hnevom. Niekto nechcel, aby sa pokračovalo, ktosi chcel všetko utlmiť a zadupať, niekto by rád zastrašil, priniesol porážku.Misionár sa však ani nezľakol, ani sa nenazlostil, on totiž vedel, ako lepšie zareagovať. Vedel, ku komu zloží svoju nádej a koho požiada o radu.
Pred Boha
Vzal teda list, pozval i ostatných veriacich, hodil ho na zem a predložil ho Bohu, tomu, ktorý sídli na nebesiach. Rozprával Mu, čo korešpondencia obsahuje, pýtal si vedenie i zásah, lebo iba všemohúci môže rozsúdiť spor. Áno, i toto sa smie dať do Božích rúk, lebo On sa stará o všetko, či drobné starosti, či veľké problémy.
Kráľ
Prečo misionár konal takto s doručenou vyhrážkou? Nuž odpoveď by sme našli v Biblii, lebo existoval raz kráľ menom Ezechiáš, ktorému nepriatelia tiež adresovali list a on sa rovnako tak rozbehol k Bohu, jeho kroky smerovali do domu Božieho a tam i on vyhodil text pred svojho pána.
Ukázal tak, že nie je nič, čo by sme nemohli odovzdať Stvoriteľovi a že hoc On sám o veciach vopred vie a pozná tajomstvá našich sŕdc, rád počuje, keď Mu ich prezrádzame. Keď s ním rozširujeme dôvernosť. Keď rastieme vo viere. Keď Ho zapájame do všedného aj nevšedného. Keď dostaneme list a neváhame sa Mu vyžalovať.
Mohlo by vás zaujímať: NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE Žena sa trápila neustálym porovnávaním sa s inými. Nedalo sa inak, a tak to Boh vyriešil po svojom!
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies