Najsilnejšie príbehy sa väčšinou začínajú celkom obyčajne. Vždy sa kapitola rozpíše prvým nádychom, prvými krokmi neistého dieťaťa, prvými pokusmi privlastniť si šťastie. Kedy sa z rovného stane krivé a kedy sa rozlúči svetlo a dokráča tma? Jej rozprávanie je o temnotách, závislostiach, otroctvách a boji so sebou. Jedno však nech je každému jasné od začiatku. Nie je boj, ktorý by Boh nevyhral, veru nie.
Amanda Jane Cooper sa narodila do milujúcej rodiny, v ktorej sa nechyrovalo o vážnejších problémoch, iba ak o všedných starostiach dní.
Ako dieťa nejavila známky budúcej výnimočnosti, hoc, pravdaže, dievčatko to bolo krásne i múdre a poslušné. Priveľmi sa však nechala obmedzovať plachosťou, čo spôsobovalo zádrhely najmä v škole, ale aby nebolo nikomu ukrivdené, hanblivé deti boli a aj budú, a nemožno to považovať za pochybenie či nebodaj hriech.
Ktovie, ako by pochodila, keby nebolo osudného vyučovania, v rámci ktorého spoznala tajomstvá i pôvab hudby. Jáj, to bolo voľačo, Amanda hneď a zaraz pochopila, že sa chce zdokonaľovať, že by jej azda malo čo povedať i herectvo. A tak sa vzdelávala, dostávala lekcie a ukázalo sa, že oplýva ozajstným talentom, ktorý by jej iní snaživci mohli len závidieť.
Úspech
Už ako dvadsaťdvaročná dosiahla nevýdaný úspech, keď obsadila úlohu v celonárodnom muzikáli a ponuky ako keby nemali konca, ako keby studňa slávy nemala vyschnúť. Keď sa na jej spôsob žitia zahľadel niekto blízky, ale aj vzdialený, nevidel nič, čo by pripomínalo nešťastie. Oči hľadeli na veľké veci, na ženu s hlasom a danosťami.
Amanda ale vedela svoje, zožieralo ju totiž špinavé tajomstvo, špinavšie než by si kto pomyslel.
Najskôr trpela veľmi nenápadne, že si to ani ona sama nevšimla. Jedla a jedla a odrazu jej na um zišla prečudesná myšlienka.
„Už to nechcem. Radšej každé jedlo vyvrátim.“
Tak sa zoznámila s bulímiou, tak započala nenávisť k vlastnému telu. Týrala sa nielen poruchou stravovania, ale ubližovala si i inak, mučila sa a sebapoškodzovala. Neprekážala jej stekajúca krv, predstierala, že ju nevidí, že nebadá červené oči.
Promiskuita
Viete, ako to býva, jeden či dva prešľapy nestačia, priplížia sa ďalšie a ďalšie, až človek nerozpozná, ktorý je najhorší.
Amanda sa oddala i sexuálnym aktivitám, bola promiskuitná, zraňujúca a krutá. Ani čo by nevraživosť, ktorú prechovávala voči sebe samej, potrebovala odovzdávať, aby sa jej aspoň čiastočne zbavila.
Napokon sa prejavila i závislosť na pornografii a temnota už bola taká hustá, že sa takmer zdalo, ako keby nijaké svetlo nebolo ani inde, ako keby bolo len akýmsi výmyslom zrodeným zo slabých chvíľ.
Stretnutie
Nie nadarmo sa vraví, že jedno stretnutie disponuje silou zmeniť, naveky ovplyvniť. Amanda, herečka i speváčka, spoznala muža, ktorého ona definuje ako svojho mentora. Neponúkol jej akési prázdne úvahy vychádzajúce z filozofie, dal jej čosi lepšie. Oboznámil ju s Bohom, s Jeho nekonečnou a bezpodmienečnou láskou, s plánom, ktorý ju môže doviesť do slobody.
Svadobná s družičkami.
A ona sa naozaj vyliečila, naozaj uverila, že má hodnotu. Je vďačná za žalúdok, za jedlo, pretože i čosi také jednoduché, ba až obyčajné, ako jedenie, považuje za spôsob, ako vzdať úctu Bohu.
Amanda s manželom.
„Sloboda je možná. Nádej je možná,“ odkazuje Amanda komukoľvek, kto by posolstvo potreboval počuť.
Mohlo by vás zaujímať: SKUTOČNÝ PRÍBEH: Dvaja bratia, jedna strašná závislosť, jedna nepredstaviteľná tragédia a jeden úžasný a dokonalý Boh
Nepopiera, že odkedy je v spojení s Bohom, proces uzdravovania stále prebieha, ale ako sa nechala počuť, je fascinovaná, čo všetko už stihol vykonať, čo ju naučil, kam ju posunul. Spolieha sa na Neho dnes, spoľahne sa zajtra i pozajtra.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies