Slováci chcú svoje dlhy riešiť, väčšinou však začnú neskoro

Pri rozhovoroch s ľuďmi, ktorí sa dostali do finančných problémov, experti zistili, že dlžníci majú záujem riešiť svoje finančné problémy. Vo väčšine prípadov sa obracajú so žiadosťou o pomoc na svoju rodinu (deväť z desiatich opýtaných, 87,5 %), prípadne na veriteľov (jeden zo štyroch opýtaných, 25 %). Práve rodina a veritelia sú inštitúcie, ktoré im môžu najviac pomôcť s ich dlhmi.

"Každý, kto sa zadlží, by mal čo najskôr kontaktovať veriteľov. Mal by si tiež pamätať, že najlepšie je, keď sa so svojím problémom zverí rodine. Rodinní príslušníci sú prvými osobami, ktoré môžu zasiahnuť a pomôcť. Súčasne by mal čo najskôr požiadať o bezplatnú a odbornú pomoc v neziskovej organizácii," nabáda Veronika Kuřinová zo spoločnosti KRUK.

Aj keď u Slovákov všeobecne prevláda snaha zaoberať sa vlastnými finančnými záväzkami, vo väčšine prípadov začnú konať, až keď je neskoro. Z výpovedí vyplýva, že každý druhý človek začne svoje dlhy aktívne riešiť až vo fáze exekúcie (50 %).

"Ľudia si často myslia, že keď sa budú vyhýbať komunikácii s veriteľom, problém sa časom vyrieši sám a dlh zmizne. Skutočnosť je iná. Váhavým a ľahostajným postojom dlžníka môže dlžná suma narásť natoľko, že významne a nadlho negatívne ovplyvní jeho ďalší život," tvrdí Kuřinová.

Prieskum ukázal, že najčastejším dôvodom upadnutia do dlhových problémov sú pôžičky na nákup domácich spotrebičov (87,5 %). Ľudia sa zadlžujú aj pre nákup potravín či oneskorené platby účtov za energie (12,5 %).

"Túžba po vylepšení obydlia alebo potreba obnoviť dosluhujúce zariadenie v domácnosti môže priviesť spotrebiteľa do finančných problémov, ba dokonca roztočiť dlhovú špirálu. Bez ohľadu na to, či si novú vec kúpime na kreditnú kartu, alebo využijeme ponuku predajcu rozložiť cenu do splátok bez zvýšenia, mali by sme mať vytvorenú dostatočnú finančnú rezervu pre prípad, že nám vypadne pravidelný príjem," uzavrela Kuřinová.