SLOVENSKO - Vedci z Univerzity Komenského v Bratislave a Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied upravujú laboratórne postupy, aby navýšili kapacitu sekvenovania a znížili náklady na spracovanie vzoriek nového koronavírusu.
Hovorkyňa Univerzity Komenského Lenka Miller spresnila, že ich plán je týždenne sekvenovať, teda určiť poradie písmen v reťazci DNA u 500 vzoriek pozitívnych na koronavírus.
Ako podotkla Miller, na Slovensku sa dodnes sekvenovalo menej vzoriek ako je tento týždenný plán. Zároveň dodala, že výskumné skupiny biochemikov, molekulárnych biológov a bioinformatikov z UK a virológov zo SAV sa rok zaoberajú sekvenovaním genómov vírusu SARS-CoV-2.
Na základe tohto procesu vedci pozorujú zmeny v genóme vírusu, teda sledujú evolúciu vírusu „v priamom prenose“. Monitoring mutácií pomáha aj pri zisťovaní, či je potrebné upraviť diagnostické postupy, pri optimalizácii stratégie očkovania či rozhodovaní o príprave alebo použití novej verzie vakcíny.
Biochemik Jozef Nosek z Prírodovedeckej fakulty považuje sekvenovanie 500 vzoriek týždenne za zvládnuteľný cieľ, aj keď sa to môže javiť ambiciózne. Potrebná je podľa neho dobrá organizácia a spolupráca s regionálnymi úradmi.
Vysvetlil, že ak by nesekvenovali, mohol by sa vírus zmeniť časom do takej miery, že by nevedeli identifikovať infikovaných jedincov pomocou testov, ktoré používajú v súčasnosti. „To by viedlo k podstatne rýchlejšiemu šíreniu vírusu, a tým aj k vyššiemu počtu úmrtí,“ upozornil.
Vírus podľa neho mutuje neustále, a preto sa budú objavovať nové varianty. Z daného dôvodu je nutné zaočkovať väčšinu populácie. Čím skôr sa tak podľa neho stane, tým menej času a príležitostí bude mať vírus na zmutovanie do nových, nebezpečnejších foriem.
Mohlo by vás zaujímať: Ľudia, ktorým potvrdili juhoafrickú mutáciu ochorenia COVID-19, ju vôbec nemajú
Miller priblížila, že vedci z UK a SAV identifikovali viacero línií vírusu na Slovensku, napríklad český, britský či juhoafrický variant. Podľa odborníkov je pomerne jednoduché určiť do akej skupiny patria jednotlivé osekvenované vzorky.
„Každý z týchto variantov má totiž špecifické mutácie na určitých miestach a stačí sa pozrieť, či sú tieto mutácie vo vzorke prítomné. Genómové sekvencie vírusu potom odosielame do medzinárodnej databázy Gisaid,“ objasnila bioinformatička Broňa Brejová z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK.
Prečítajte si tiež: Budeme potrebovať v prípade cestovania po EÚ očkovací preukaz?
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies