Slovensko je v prvom rade za jednotný prístup únie v pestovaní GM plodín

Slovenská republika nie ja za, ani proti pestovaniu geneticky modifikovaných (GM) rastlín, presadzuje však jednotný prístup k odsúhlaseniu konečného verdiktu na úrovni Európskej únie. Povedal to po dnešnom stretnutí ministrov poľnohospodárstva slovenský šéf rezortu Zsolt Simon.
"Vítame diskusiu, návrh komisie ale nie je dostatočným riešením. Komisia rieši len pestovanie alebo nepestovanie geneticky modifikovaných plodín, no nezaoberá sa uvádzaním osív do obehu. Tým, že možno doniesť osivá na Slovensko, ale nemožno ich zasiať, je ťažké proces kontrolovať. Preto si myslíme, že sa to musí riešiť en block," vyjadril sa minister, ktorý je na čele pôdohospodárskeho rezortu po roku 2002 druhýkrát.
Trieštenosť minister nevidí pozitívne ani na globálnej úrovni, kedy v prípade, že by rozhodnutie o pestovaní alebo nepestovaní bolo ponechané len na členské krajiny, mohlo by naraziť aj na odpor zo strany Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
"Obávame sa, že by mohlo dôjsť aj ku konfliktom medzi členskými krajinami a WTO, pretože nemôžete tvrdiť, že pestovanie plodiny ohrozuje životné prostredie alebo riziko pre zdravie, zakázať ju a v inej krajine na základe rovnakej legislatívy ju povoliť," dodal Simon.
Na Slovensku je v súčasnosti pestovanie geneticky modifikovaných plodín na výmere okolo 1000 hektárov. Podľa Simona však záleží na legislatíve, či sa okruh pestovateľov rozšíri alebo nie. Len sama však rozhodnutiami o svojom osude rozhodnúť nemôže.
"Slovenská republika je príliš malá krajina. Keď okolo nás začnú s pestovaním, kontaminácia môže nastať aj prenosom cez hranice. Keď nebude spoločný postup, všetko je len viac deklaratívne ako účinné," argumentoval Simon.
"Otázka je aj o konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárstva vo vzťahu k Ázii, k Latinskej Amerike, Kanade a iným. GM tovar zo zahraničia prichádza na európsky trh, najmä z hľadiska potravín je veľmi ťažké odsledovať, kde a v čom sa takéto výrobky nachádzajú, s tým je spätá aj problematika označovania potravín, ktorú je potrebné doriešiť," komentoval Simon.
Európska komisia v júli po tom, ako sa členské krajiny nedokázali dohodnúť na plošnom jednotnom postupe vo vzťahu ku GM plodinám, posunula vec späť na rozhodnutie vo forme, ktorá by krajinám povoľovala slobodne sa rozhodovať o ich pestovaní na svojom území. V súvislosti s jednotou pravidiel sa dostáva do popredia aj princíp jednotného trhu, ktorý by rozdielnym prístupom členských krajín bol tiež ohrozený.
Postoj komisie, ktorá vrátila "do pléna" rozhodnutie vo veci, aj keď mala v právomoci povedať "áno" alebo "nie", vyvolal kritiku aj zo strany niektorých členských štátov (Španielsko), ktoré sa pozitívne stavajú k pestovaniu geneticky modifikovaných plodín. Francúzsko a Taliansko kritizovali pokus komisie posunúť záležitosti z nadnárodnej úrovne späť na intergovernmetálnu.  

Zdroj: TASR